Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce


Hontianske Nemce


Jún 2007

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce
   
Hontianske Nemce Európska únia Projekt podporovaný
Európskou úniou z  operačného programu Základná infraštruktúra
Hontianske Nemce













 
Program  hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

Hontianske Nemce



Program zostavili:

Ing.    Ján Madáč, CSc.
Ing.     Pavel Poničan
           Viera Selecká
Ing.     Ján Benedik
Ing.     Ingrid Kolárová      
Ing.     Dušan Holík
RSDr. Ondrej Chabada

Poďakovanie



Zostavovatelia programu ďakujú za pomoc a spoluprácu:





Starostke obce, poslancom obecného zastupiteľstva, zástupcom spolkov, klubov a združení, podnikateľom a živnostníkom, občanom obce, externým spolupracovníkom  expertom a VÚC v Banskej Bystrici.





Zostavovatelia programu ďalej ďakujú za finančnú pomoc Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Európskej únii.
Schválenie programu
Starostka obce
 
Anna Chamulová
1. Vladimír Babiak 6. Ing. Anna Ľuptáková
2. Milan Cekovec 7. Pavel Sedmák
3. Jozef Chlpáň 8. Anna Sporišová
4. Katarína Chovanová 9. Milan Štievko
5. Anna Kmeťová






Výpis z Uznesenia obecného zastupiteľstva
Obecné zastupiteľstvo v Hontianskych Nemciach na zasadnutí dňa:  26.júna 2007   schválilo
pod uznesením  č. 3/2007 -OZ   Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
obce Hontianske Nemce na roky 2007-2013

1 Úvod                                                          
OBEC HONTIANSKE NEMCE  a dôvod spracovania Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce
Územie obce Hontianske Nemce sa rozprestiera v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, na mladovulkanickom pohorí Slovenského stredohoria.
Obec Hontianske Nemce mala vždy významné postavenie a má ho i dnes. Bola a je významnou dopravnou cestnou križovatkou, stretávali sa tu obchodníci a spájali remeslá s roľníctvom a vinohradníctvom. To už v minulosti umožňovalo koncentráciu obyvateľstva na štandardnej životnej úrovni a je tomu tak i dnes. Cieľom obyvateľov obce je sledovanie a zlepšenie trvalého štandardu života vo svojej dedine so zachovaním jeho špecifík, zlepšením životného prostredia, zvýšením zamestnanosti a ponuky pracovných príležitostí, tiež rozvinutie spoločenského a duchovného života obyvateľov. V oblasti prípravných a podporných aktivít duchovného, hmotného a prírodného prostredia, tiež rozvoja pracovných príležitostí je cieľom určiť a stanoviť strategické ciele a smery rozvoja obce a vytvoriť programový dokument so stanovením priorít a nadväzujúcich opatrení pre možnosti čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, prostriedkov štátu, grantov domácich a zahraničných, vrátane podpory miestnych podnikateľských subjektov.

















2 Z histórie
2.1 Prvá písomná zmienka o obci
Výhodná geografická poloha obce predznamenala jej osídlenie už v pravekom období. Najväčšie množstvo archeologických nálezov  spadá do najmladšej etapy doby bronzovej. Andrej Kmeť tu odkryl popolnicové pohrebisko so žiarovými hrobmi. Z vykopávok sa zachovali dve veľké popolnice, misky, čaše ale aj tzv. uhorský typ bronzovej spony.
Prvá písomná zmienka o obci Hontianske Nemce ako ville Nympty sa uvádza  v  darovacej  listine  kráľa  Belu IV. z  roku 1246,  ktorou  dal „natrvalo  Apathovi, ránhojičovi pána kráľa a jeho bratom a nástupcom ich dedičov“. Obec Hontianske Nemce a aj pomenovanie  villa  Nemety sa ďalej uvádza v listinách z roku 1256. Názov  obce  ako  villa Thouty je  prvýkrát  uvedený  na  listine  z roku  1286, v  ktorej  Ladislav  IV. daroval obec Pavlovi, vesprémskemu prepoštovi. Názov villa Thoyth sa vyskytuje ešte v roku 1293, ale to je už posledné takéto pomenovanie. Ďalej  sa  už  na listinách  uvádzajú  len názvy Nempty, Nemty, Nemti, Nemethy,... Pod  názvom  Nemce  sa  dedina  uvádza  v  roku 1773.
V 18. storočí sa Hontianske Nemce stávajú mestečkom a nachádzajú sa listinách ako sú mapy z tohto obdobia  


 
Mapa Hontu z roku 1894


 














Pomenovanie Hontianske Nemce má obec od roku 1948.
Miestna časť  Rakovec, prvýkrát spomínaná v listine z roku 1291 ako villa Rokouch je k obci pričlenená od roku 1925.
Dejiny ďalšej časti obce Sitnianskej Lehôtky sú písomné podchytené od roku 1400, uvádzanej ako Lehota. Jej pomenovanie prešlo rôznymi zmenami (ako Lehothka, Lehotha, Sitnianska Lehota...)  a od roku 1927 sa používa súčasný názov Sitnianska Lehôtka. K obci bola pričlenená v roku 1970.

2.2 Historické pečate a insígnie Hontianskych Nemiec
Erby a pečate sú najčitateľnejším ukazovateľom právneho postavenia obce. Začiatky administratívnej činnosti v obciach sa hlásia na začiatok 16. storočia. Na pečatidle obce Hontianske Nemce zo 16. storočia je Biskup, ktorý nie je bližšie identifikovateľný. Je možné sa domnievať, že ide o sv. Martina, patróna farského kostola, čo potvrdzuje i pečatidlo z 18. storočia, kde je vyobrazený biskup (Martin), ktorý v pravej ruke drží berlu, vľavo od jeho nôh je kvet a tesne pri ľavej spodnej  časti rúcha je vyobrazený vták. Predpokladá sa, že ide o hus – atribút svätca, hus je atribútom sv. Martina.
V 18. storočí sa Hontianske Nemce stávajú mestečkom a keďže na listinách z tohto obdobia sa nachádzajú aj iné pečate ako so symbolom biskupa (sv. Martina), predpokladá sa, že Hontianske Nemce patria medzi tie mestečká, ktoré si zmenili neheraldický symbol za erb.
Obec sa rozhodla zanechať patróna farského kostola a nahradiť ho svetskou figúrou. Hontianske Nemce podľa pečate na listinách z 18. storočia majú na type pečatidla bojovníka. Bojovník na cválajúcom koni v pravej ruke so šabľou a v ľavej s kopijou je svetským symbolom, ktorý tvoril základ obecného erbu. Z uvedeného vyplýva, že Hontianske Nemce mali dve pečate – pečatidlo cirkevnej obce a pečatidlo svetskej vrchnosti.
Po 1.svetovej vojne obec používala len nápisové typárium „Nemce“.
Dnešný erb obce má v modrom štíte na zelenej pažiti stojaceho strieborného sv. Martina s červenou mitrou a červeným plášťom, v pravej ruke so zlatou berlou a v ľavej ruke s otvorenou knihou. Pri jeho ľavej nohe stojí biela hus.


Hontianske Nemce
 
     









Od farieb erbu sú odvodené aj farby vlajky Hontianskych Nemiec. Tvorí ju sedem pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, modrej, červenej, modrej, bielej a zelenej. Vlajka má pomer 2:3 a ukončená je tromi cípmi, pričom zástrihy siahajú do tretiny dĺžky listu vlajky.
Pečať Hontianskych Nemiec je okrúhla, uprostred s obecným symboloma kruhopisom OBEC HONTIANSKE NEMCE.
Ďalšími obecnými symbolmi sú: zástava, krátka zástava, koruhva, znaková zástava a štandarda starostu obce.
 
3 Začlenenie obce - širšie väzby
Obec Hontianske Nemce sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska, 10 km juhozápadne od okresného mesta Krupina v Banskobystrickom kraji. Katastrálne hranice obce susedia na severe s katastrálnym územím Krnišova – Kráľoviec, severovýchodne s Devičím. Na východe a juhovýchode ju chrbátnica Krupinskej planiny oddeľuje od obce Uňatín. Južne od Hontianskych Nemiec sa rozprestierajú Domaniky. Najdlhšou susediacou katastrálnou hranicou je hranica na juhozápade a západe s obcou Sebechleby, ktorú z časti tvorí Suchý potok. Severozápad ohraničuje línia tiahnúca sa Štiavnickými vrchmi, oddeľujúc územie obce od sídiel Prenčov a Beluj.
Nadmorská výška stredu obce dosahuje 214 m nad morom. Najvyššie položeným miestom je vrch Kukučka s nadmorskou výškou 569 m. Najnižším bodom územia je tok rieky Štiavnice na hranici Hontianskych Nemiec a Domaník.
Obec mala v minulosti a má i dnes výhodnú dopravnú polohu. Prechádza ňou spojnica železničnej trate Zvolen – Šahy - Levice, ale i pretínajúce sa cesty smerom na Levice, Šahy, Zvolen a Banskú Štiavnicu.
Obec tvoria nasledovné štyri sídelné útvary – samotné sídlo – Hontianske Nemce, Majer, Rakovec, ktorý bol k obci pričlenený v roku 1925 a Sitnianska Lehôtka, začlenená do správy obce v roku 1970. Rozloha územia obce je 30,8 km2.

 
Zemepisná poloha obce
3.1 Snímka obce
 
3.2 Zemepisná poloha obce v regióne 
 

Obec Hontianske Nemce sa rozkladá v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice na juhu stredného Slovenska, 10 km juhozápadne  od mesta Krupina.  Zaberá plochu 30,8 km2, žije tu 1.516 obyvateľov. Obklopujú ju mladovulkanické pohoria Slovenského Stredohoria, Krupinská planina a Štiavnické vrchy. Tieto boli v roku 1970 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. Zemepisnú polohu obce určujú súradnice –48°17´ severnej zemepisnej šírky a 18°59´východnej zemepisnej dĺžky.
Katastrálne hranice obce susedia na severe s katastrálnym územím Krnišova – Kráľoviec, severovýchodne s Devičím. Na východe a juhovýchode ju chrbátnica Krupinskej planiny oddeľuje od obce Uňatín. Južne od Hontianskych Nemiec sa rozprestierajú Domaniky. 
Najdlhšou susediacou katastrálnou hranicou je hranica na juhozápade a západe s obcou Sebechleby, ktorú z časti tvorí Suchý potok. Severozápad ohraničuje línia tiahnúca sa Štiavnickými vrchmi, oddeľujúc územie obce od obcí Prenčov a Beluj.  

3.3 Katastrálne územie obce
S katastrálnym územím obce susedia katastrálne územia Krnišova – Kráľoviec, Devičia, Uňatína, Domaník, Prenčova, Beluje a Sebechlieb. 

3.4 Administratívne začlenenie
Obec Hontianske Nemce administratívne patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, do jeho južnej ekonomicky menej vyspelej časti banskobystrického samosprávneho kraja.
Rozprestiera sa v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, v južnej časti Stredného Slovenska, na území okresu Krupina ktorý je charakteristický najmenej výhodnou geopolitickou polohou Slovenska. 
Leží na území,  ktoré je determinované  na základe syntézy polohovo- reliéfových podmienok ako obec typu hornatinného podolia a kotliny s výraznými obvodovými bariérami s výhodnou polohou.


Syntéza polohovo - reliéfových podmienok hodnotí územie  z pohľadu troch základných determinujúcich faktorov regionálneho rozvoja:
● reliéfových podmienok
● dopravnej polohy
● geopolitickej polohy


Obec Hontianske Nemce podľa základnej územno – technickej charakteristiky  svojim  charakterom patrí medzi podhorské poľnohospodárske krajinné typy a jej územno –technický potenciál predstavuje hlavne zachovalý krajinný ráz s typickým vidieckym  charakterom a z hľadiska  miery urbanizácie  patrí k najmenej urbanizovaným obciam kraja. 
Obec Hontianske Nemce z hľadiska dopravnej infraštruktúry a technickej vybavenosti možno charakterizovať ako zlú, aj napriek tomu, že vzdialenosť obce od okresného mesta Krupina je 11km a vzdialenosť krajského mesta je priaznivý cca 60 km.
Kritická dopravná situácia obce je v kvalite regionálnych a miestnych komunikácii. Najvážnejším dopravným problémom je prieťah štátnej cesty I. triedy obcou. Z hľadiska hustoty a  vybavenosti cestnou a železničnou sieťou patrí obec k  nadštandardným obciam kraja.
Svoju výhodnú geografickú polohu a vybavenosť cestnou a železničnou sieťou môže využívať ako obec v blízkosti   významných kúpeľov Dudince vo svojej blízkosti.
Obec Hontianske Nemce z hľadiska zásobovania obyvateľstva pitnou vodou patrí k štandardným obciam kraja. Podielom napojenia obyvateľov obce na kanalizáciu a čističky odpadových vôd patrí obec medzi najhoršie obce kraja.

V rôznych oblastiach služieb zdravotníctva, školstva, vysunutými pracoviskami štátnej správy, spoločnou úradovňou inklinuje k mestu Krupina.

Medzimestská doprava SAD zabezpečuje dopravu do 11 km vzdialeného centra mesta Krupina.

Obec Hontianske Nemce je členom Združenia miest a obcí Slovenska – ZMOS. Obec je členom združenia obcí Mikroregión Konkordia.
               
Obec Hontianske Nemce niekoľko rokov dozadu patrila medzi zoskupenie obcí vytvárajúce ucelené územia problémovosti. Išlo najmä o zamestnanosť, sociálnu situáciu  a vzdelanostný potenciál, produkčnú  výkonnosť a technicko - obslužnú infraštruktúru, ale v súčasnosti sa začínajú v spolupráci s domácou podnikateľskou sférou vytvárať podmienky a predpoklady na postupný rozvoj obce.

Obec Hontianske  Nemce  disponuje  vhodnými  lokalitami na ďalší rozvoj turistiky, služieb, na  základe veľmi dobrej situácie  krajinno-ekologickej situácie. Základnou podmienkou ďalšieho rozvoja obce však naďalej ostáva budovanie technicko-obslužnej infraštruktúry zodpovedajúcej potrebám rozvoja turistiky. 

Obec Hontianske Nemce administratívne patrí do Banskobystrického  samosprávneho  kraja.
 
4 Filozofia a poslanie obce
4.1 Motto
 
4.2 Filozofia obce
 
4.3 Poslanie obce
Obec Hontianske Nemce patrí v súčasnosti medzi chudobnejšie obce Slovenska, je preto potrebné prijať ambicióznu víziu jej rozvoja.
Poslaním obce je zabezpečenie ekologicky čistého a priaznivého životného prostredia, modernej infraštruktúry, zdravého  zamestnávateľského a podnikateľského  prostredia so zameraním na  rozvinutý cestovný ruch, a využívanie existujúcich prírodných zdrojov, na trvalo udržateľný ekonomický rast. Poslaním obce je vytvárať podmienky pre to, aby sa obec stala obcou vzdelaných a kultúrnych obyvateľov, fungujúcou obecnou politikou tak, aby sa v roku 2013 zaradila medzi prosperujúce obce Slovenska.

 
5 Koncepcia programu
Program formuluje hlavné východiská pre špecifikáciu stratégie na základe zdôvodnenia potreby programového dokumentu. Definuje jeho obsahové ciele a princípy s väzbou na štruktúru programových dokumentov SR.
Vymedzuje základné pojmy, obsah a rámec možností využitia finančných prostriedkov na zabezpečenie realizácie programu. 


5.1 Zdôvodnenie
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce je spracovaný na základe legislatívneho rámca, ktorý je stanovený zákonom č. 351/2004 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, ktorý stanovuje pre obce vypracovávať, schvaľovať, riadiť a pravidelne vyhodnocovať plnenie programu rozvoja obce. 
Je nevyhnutným formálnym dokumentom, ako doklad pri predkladaní žiadosti o podporu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a iných zdrojov na základe spracovaných projektov.
Po verejnom prejednaní občanmi a odsúhlasení obecným zastupiteľstvom je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce  hlavným strategickým plánovacím dokumentom obce, ktorý zahŕňa zdroje, záujmy a zámery všetkých, ktorí na danom území žijú a pôsobia. 
 

5.2 Cieľ programu
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce formuluje a dokumentuje stratégiu rozvoja obce Hontianske Nemce na roky 2007 – 2013.

Hlavnou úlohou programu je vytvorenie rozvojovej stratégie na lokálnej úrovni, ktorá na základe princípu partnerstva v rámci cyklického a opakujúceho sa charakteru plánovacích a programovacích činností vedie k iniciovaniu predovšetkým vlastných zdrojov na základe spolupráce a integrovania záujmov k prospechu a dynamickému rozvoju celého územia.

Stratégia programu je vyjadrená strategickými cieľmi, ktoré sú rozpracované do špecifických cieľov tak, aby sa program stal hlavným nástrojom pre činnosti usmerňovania a koordinácie opatrení a úloh na zabezpečenie týchto cieľov. 
Zabezpečenie cieľov je vykonávané na základe konkrétnych projektov. Projekt čiastočne, alebo úplne realizuje príslušný cieľ.
Projekt je súbor činností od prípravy, spracovania projektovej dokumentácie až po realizáciu a vyhodnotenie naplnenia cieľa.
V súlade s požiadavkami EÚ – prístupu „zdola hore“ príkladu partnerstva – je vhodné, aby sa obce združovali do mikroregiónov a tým aj koncentrovali všetky zdroje. Program je potom podkladom a slúži ako nástroj na tvorbu a koordináciu stratégie na vyšších programovacích úrovniach. 


5.3 Princípy programu
Slovenská republika formuluje svoju regionálnu politiku v rámci Národného strategického referenčného rámca v súlade s pravidlami EÚ, pri ktorých zohľadňuje základné princípy:
- programovanie
- partnerstvo
- koncentrácia
- dodatkovosť
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce je základným programovacím dokumentom jej rozvoja.
V zmysle Zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja a v znení Zákona č. 351/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa uvedený zákon obec na všestranný rozvoj svojho územia a zabezpečenie potrieb jeho obyvateľov pri výkone samosprávy najmä
vypracúva, schvaľuje a pravidelne vyhodnocuje plnenie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce a zabezpečuje jeho plnenie
poskytuje súčinnosť pri príprave a uskutočňovaní Programu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja
poskytuje súčinnosť pri príprave regionálneho operačného programu
spolupracuje pri zabezpečovaní spoločných rozvojových zámerov mikroregiónu. 

Jednou z hlavných požiadaviek na program obce je aby bol v súlade so stratégiou rozvoja regiónu a prostredníctvom svojich priorít prispieval k dosahovaniu regionálneho cieľa rozvoja. 


Program obce je v súlade s :
- Programom hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja
- Územným plánom Banskobystrického samosprávneho kraja.

5.4 Finančné zabezpečenie rozvoja
Na podporu regionálneho rozvoja je možné použiť prostriedky:
- z verejných zdrojov
o zo štátneho rozpočtu (štátnych fondov)
o z rozpočtu samosprávneho kraja
o z rozpočtu obce
- zo súkromných zdrojov fyzických a právnických osôb
- z úverov
- príspevky medzinárodných organizácií.

Doplnkovými zdrojmi sú:
- prostriedky z štrukturálnych fondov EÚ
- Kohézny fond.


Oprávnenými príjemcami finančných prostriedkov sú:
- obce
- obcami založené právnické osoby
- združenia obcí
- právnické osoby
- neziskové organizácie
- podnikateľské subjekty.

Financovanie z verejných zdrojov a fondov EÚ je stanovené legislatívnymi rámcami, smernicami a predpismi.


5.5 Základné dokumenty rozvoja
Program rozvoja obce vo svojich strategických a špecifických cieľoch sleduje aj ciele rozvoja, ktoré sú formulované vo vyšších programovacích dokumentoch, ktorými sú:

-  Národný strategický referenčný rámec SR –  a jeho operačné programy a to najmä:
● Regionálny operačný program
● OP Životné prostredie
● OP Vzdelávanie
● OP Informatizácia spoločnosti
● OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia
- Národný strategický plán rozvoja vidieka SR  (2007 –2013)
- Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja
- Diverzifikovaná  politika  Banskobystrického samosprávneho kraja
- Program rozvoja mikroregiónu

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Hontianske Nemce je spracovaný na základe odsúhlasenia obecného zastupiteľstva.


5.6 Podklady pre spracovanie programu
Pre spracovanie programu boli použité tieto hlavné dokumenty a informácie:
- Národný strategický referenčný rámec SR –  a jeho operačné programy a to najmä:
● Regionálny operačný program
● OP Životné prostredie
● OP Vzdelávanie
● OP Informatizácia spoločnosti
● OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia
- Národný strategický plán rozvoja vidieka SR  (2007 –2013)
- Program hospodárskeho  a  sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja
- Diverzifikovaná politika Banskobystrického   samosprávneho kraja
- Program rozvoja   mikroregiónu  Konkordia
- Potenciálne možnosti obce
- Dotazníky pre starostu, spolky, združenia, kluby, podnikateľov a živnostníkov a pre občanov
- Mapové predlohy
- Plánovacie podklady obce
- Údaje štatistického úradu
- Rôzne údaje obecného úradu – kronika, matrika
- Monografia obce
- Expertízne rešerše – foto snímky
- Podklady štátnych úradov – historické – dobové
- a pod.
 
6 Obsah a vízia programu 
6.1 Požiadavky na obsah programu
Vychádzajú so zákonom stanovených požiadaviek na tento dokument. Ich základným požadovaným obsahom je:
- analýza ekonomického a sociálneho rozvoja obce
- stratégia, hlavné smery vývoja a stanovenie cieľov
- priority a úlohy v rozvoji sociálnej a technickej infraštruktúry, životného prostredia, vzdelávania, kultúry, športu a v ďalších oblastiach
- návrh finančného a administratívneho zabezpečenia programu

Druhá časť dokumentu obsahuje popis potenciálu v tých oblastiach, ktoré sú špecifické pre obec Hontianske Nemce. Na základe popisu potenciálu je vykonaná analýza a jej zhrnutie. 
Na základe špecifických podmienok a ich analýzy je sformulovaná stratégia rozvoja obce formou strategických a špecifických cieľov a výberu priorít, ktoré sú porovnávané s rozvojom vo vyšších plánovacích dokumentov.
Nosnú časť dokumentu tvorí podrobný popis jednotlivých špecifických cieľov do úrovne opatrení a úloh na ich zabezpečenie. Zavŕšením je poukázanie na vhodné projekty, ktoré vychádzajú z týchto cieľov. 
Finančný plán a organizačné zabezpečenie rešpektuje podmienky obce na realizáciu a hodnotenie úspešnosti stratégie formou jednotlivých projektov rozvoja. 


6.2 Štruktúra dokumentu 
Dokument je zložený z troch hlavných častí:
- analytická časť
- strategická časť
- manažment

Z hľadiska postupu spracovania dokumentácie programu je prvá analytická časť, ktorá zahrňuje popis potenciálu obce, jej analýzu a záverečné zhrnutie metódou SWOT – je základom pre formulovanie reálnych cieľov.

Z hľadiska štruktúry je najdôležitejšia druhá časť zostavená s ohľadom na dôležitosť a cieľ programového dokumentu, ktorým je stratégia. Tá určuje smerovanie a konkrétne zámery pre riešenie problémov rozvoja obce Hontianske Nemce. 
Posledná časť obsahuje program prehľad aktivít v rámci plnenia programu, jeho zabezpečenie, manažment a marketing orientovaný na realizáciu jednotlivých aktivít formou projektov.


6.3 Obsah programu
Úvodná kapitola vymedzuje koncepčný rámec programu. Nasledujúce kapitoly dokumentu sú zložené v podstate z troch hlavných častí.


6.3.1 Analytická časť – Popis potenciálu obce
Zahrňuje prípravu programu vo forme popisu základných informácií o obci:
- z histórie
- z postavenia v regióne
- popisu prírodných podmienok
- štruktúry osídlenia
- ekonomiky a trhu práce
- sociálnej infraštruktúry
- školstva, športu, spolkov
- technickej infraštruktúry
- a ďalších špecifických údajov.

Jednotlivé charakteristiky boli spracované na základe zabezpečených rešerší z odborných pracovísk štátnej správy, štatistických údajov, údajov získaných z dotazníkov a z podkladov obecného úradu.
Popis potenciálu rozvoja v jednotlivých oblastiach špecifických pre obec je podrobený analýze tak, aby bolo možné získať prehľad o možnostiach smeru rozvoja. Vlastná analýza umožnila po ich zhodnotení vymedziť rámec možností a obmedzení pre ciele programu s jej zhrnutím metódou SWOT.


6.3.2 Strategická časť – Definovanie cieľov a priorít
Základom programu je stratégia rozvoja vyjadrená strategickými cieľmi s ich podrobnejšou definíciou – špecifickými cieľmi, výberom priorít rozvoja a špecifikáciou opatrení alebo úloh na ich zabezpečenie. Je spracovaná na základe analytickej časti a jej záverov vo forme SWOT, ktoré boli prejednané a odsúhlasené s predstaviteľmi obce.
Štruktúra cieľov je zostavená z pohľadu špecifík vybraných problémových oblastí obce tak, aby ich bolo možné podporiť porovnaním relevantnosti k vyšším programovým dokumentom – Národným strategickým referenčným rámcom SR –  a jeho  operačnými programami, Diverzifikovanou politikou Banskobystrického samosprávneho kraja , Národneho strategického plánu rozvoja vidieka SR  (2007 –2013) a Programu rozvoja   mikroregiónu  Konkordia.
Zakončením je vyhľadávanie a príprava vhodných projektov, ktoré vychádzajú z cieľov a riešia problémy obce s ohľadom na zabezpečenie finančných zdrojov, ako využiť súčasný majetok a zosúladenie záujmov.


6.3.3 Manažment programu – Riadenie realizácie  cieľov
Táto časť obsahuje manažment realizácie cieľov formou jednotlivých projektov. Na základe strategických cieľov sa vyberajú typové projekty pre hodnotenie reálnosti cieľov a akčný plán ich realizácie. Finančný, časový a plán postupu je zostavený podľa predpokladaných možností zdrojov.
Proces manažmentu – kontrola – monitoring – hodnotenie, je vykonávaný na základe plánu programu – finančný – časový plán – organizačné zabezpečenie, ktorý rešpektuje podmienky na realizáciu a hodnotenie úspešnosti stratégie formou realizácie jednotlivých projektov rozvoja v súlade s cyklickým a opakujúcim sa charakterom procesu strategického plánovania.
Konečným aktom programu bolo jeho verejné prejednanie a odsúhlasenie obecným zastupiteľstvom. 



6.4 Základné pojmy
Strategický cieľ
Predstavuje víziu, pohľad do budúcnosti, ktorý chceme dosiahnuť v danom území v najbližšom období.
Je predstavou života obyvateľov obce a ich životných podmienok v časovom horizonte na koniec ktorého sme schopní reálne dospieť.
Špecifický cieľ
Je odvodený od strategického cieľa s nadväznosťou na prioritu, ktorý chceme v určitom časovom horizonte dosiahnuť. Podporuje dosiahnutie strategického cieľa v parciálnych oblastiach v danom priestore obce.

Priorita
Predstavuje prednosť pred niečím iným, prednostný význam, dôležitosť, prvenstvo v poradí. Poradie potom určuje, ktoré preferované problémy máme riešiť v projektoch.

Opatrenie
Je prostriedok ktorým po určitý čas zabezpečujeme príslušnú prioritu. Ako súbor podmienok, ktorými riešime projekty a hľadáme finančné podpory.


Aktivita
V rámci programu a projektov je chápaná ako vecne, časovo, finančne, organizačne alebo inak vymedzený prvok, ktorým v projektoch chceme dosiahnuť vytýčený cieľ.  

Sektorový operačný program, operačný program
Jeho prostredníctvom sa zabezpečuje plnenie jednotlivých priorít.




6.5 Vízia rozvoja obce
6.5.1 Vizionársky pohľad na budúcnosť
Píše sa rok 2013. 
Obec Hontianske Nemce po prekonaní obdobia, kedy patrila medzi chudobnejšie obce Slovenska sa dostala do postupného komplexného vzrastu a rozmachu.
Pozdvihol sa ekonomický rozvoj, znížila sa nezamestnanosť.
Zrealizovali sa projekty v sociálnej oblasti pomoci starším a nevládnym občanom, ktorí majú svoj dom s opatrovateľskou službou.
Mládež má svoj klub v budove obecného úradu, motoristi novučičkú čerpaciu stanicu PHM, ktorú vedie mladý  obyvateľ obce. Na nových strechách rodinných domov, ale aj obecných budov sa vypínajú solárne kolektory.
Technická infraštruktúra je už pomerne dobre vybudovaná.
Obec je odkanalizovaná a prevažná časť miestnych komunikácií zrekonštruovaná. Je vybudovaná aj čistička odpadových vôd, modernou dobudovanou infraštruktúrou a dopravným systémom je zabezpečený obchvat obce, čo má dopad na priaznivé životné prostredie a rozvíjajúci sa cestovný ruch.
Zlepšil sa celkový vzhľad obce.
V bývalom areáli poľnohospodárskeho družstva pracuje prosperujúci subjekt Agrospol Hontianske Nemce, družstva s modernou technológiou.  Zameriava sa  na využívanie existujúcich prírodných zdrojov, takže najmä mladí ľudia našli prácu aj doma. Na základe vytvárania vhodného podnikateľského prostredia je aj rozmach v oblasti vinárstva, ovocinárstva a jeho produktov.
V remeselnom dvore si našlo prácu a rozvíja  svoju  podnikateľskú činnosť niekoľko remeselníkov, vyrábajú suveníry a obnovená je aj tradičná výroba známej hontianskej čipky.
Pri návšteve obce nás víta vstupný panel so symbolikou obce s najzákladnejšími informáciami. 
Spontánne vychádzajú deti z vynovenej školy, ktorá spolu s rímskokatolíckym kostolom, parčíkom, novou autobusovou zastávkou a predajným stánkom dotvára pekný stred obce.
Orientačná tabuľa nás upozorňuje na sídlo obecného úradu, Nemčianskeho múzea, ktorý je pri ňom. Možno tu vidieť kultúrne dedičstvo predchádzajúcich generácií.
Zaujal nás zhon okolo prípravy tradičného divadelného festivalu na Viniciach  kde sú v plnom prúde prípravy jeho 16. ročníka a  kde okrem domácich vystúpia aj súbory z obcí Hontu ako aj z družobných obcí z Poľska a Srbska.
Hlavný predstaviteľ obce, ktorého sme navštívili nám predkladá prospekty k výročiu prvej písomnej zmienky o obci a publikáciu o obci.
Z prospektov sa dozvedáme o možnostiach  športu v športovom areáli. Sú tu vyznačené náučné pešie turistické trasy, alebo návštevníci môžu využiť dve cyklotrasy vedúce až na Kukučku a Štiavnické tajchy.
Novovybudovaný areál termálneho kúpaliska v časti Selá je vhodným víkendovým miestom pre obyvateľov aj návštevníkov obce.

O svojich rozostavaných a uvažovaných plánoch hlavný predstaviteľ obce dodáva, že v štádiu rozpracovania je projekt „Vínnej cesty“, kde v Hontianskych Nemciach bude vybudovaný vínny skanzen s vyhliadkovou možnosťou povoziť sa na konských záprahoch po krásnej panenskej prírode Hontu.
Práve je čas obeda – zastavujeme sa vo  Furmanskej reštaurácii na známu, chutnú salašnícku baraninu a pečenú Nemčiansku husacinu. Zapili sme ju dúškom akurátneho zrelého burčiaku.
Po dobrom obede sa prechádzame upravenou obcou s vynovenými fasádami obecných budov, a rodinných domov, prichádzame do oddychovej zóny obce na brehu toku rieky Štiavnica,  kocháme sa pohľadom na zaujímavo vysadenú zeleň (s typickými hontianskymi doplnkami) a kvitnúce záhony muškátov.
Tak ako v ostatných obciach regiónu, aj v Hontianskych Nemciach  pulzuje v roku 2013 primeraný vidiecky život. Obec opeknela a aj ľudia sa zdajú byť akýsi spokojnejší.
To všetko vďaka iniciatíve starostky, poslancov obecného zastupiteľstva, občianskych združení, predstaviteľov cirkvi, členov spolkov a združení, ako aj všetkých občanov.
Niektorí z občanov s ktorými sme sa stretli hovoria, že stálo za to, keď pred siedmimi rokmi vznikla myšlienka vypracovať Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Hontianske Nemce, podľa ktorého obec za pomoci financií zo štrukturálnych fondov EÚ, ale aj vlastných zdrojov zrealizovala značnú časť navrhovaných opatrení z programu, čím sa naplnili mnohé túžby a želania občanov spred 7 rokov.



6.5.2 Konkrétne návrhy podľa cieľov
Pre obec Hontianske Nemce víziu rozvoja môžeme dosiahnuť týmito strategickými cieľmi.



Ekonomický rozvoj
Vízia v tejto oblasti predstavuje vytváranie podmienok pre využitie prírodných, klimatických daností obce, využitie tradičnej ľudovej tvorby a kultúrneho dedičstva, vytvorenia nových pracovných miest prostredníctvom aktivít v oblasti agroturistiky a vidieckej turistiky ako aj vytvorením podmienok pre zvýšenie úrovne a rozšírenie malého podnikania v obci. Rozvoj služieb prostredníctvom živností a samo-zamestnania - Zriadenie remeselného dvora. 
V oblasti poľnohospodárskej výroby využitie vhodných klimatických podmienok pre pestovanie obilovín, zeleniny, ovocia, viniča a ich spracovanie na finálne produkty s najvyššou (možnou) pridanou hodnotou.
Využitie bohatstva lesov - lesné plody taktiež spracovávať na finálne produkty. 
Využitie týchto daností prispeje k zvýšeniu ekonomického potenciálu a ekonomickej úrovne obce, čo je predpokladom k zvýšeniu zamestnanosti v obci.


Rozvoj ľudských zdrojov
Tento strategický cieľ je postavený na vízii, že obec spoločne so svojimi partnermi vytvorí lepšie podmienky pre celoživotné vzdelanie mládeže, občanov v produktívnom veku, rómov, ako aj občanov tretieho veku. V oblasti informačných technológií vytvorí podmienky internetizácie a zvýšenie miestnej demokracie zabezpečí vydávaním informačného spravodajcu a vysielaním obecného televízneho programu. Zlepší starostlivosť o starých občanov a vytvorí podmienky pre uplatnenie sa mladých ľudí s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, zlepší podmienky pre voľné aktivity mladých ľudí. Podporí aj občianske aktivity, zlepší podmienky pre rozvoj kultúry a v oblasti športu vytvorí podmienky pre celoročné aktivity.
Týmito opatreniami  a aktivitami sa zlepšia podmienky kvality života občanov čo sa v spätnej väzbe odzrkadlí vo väčšej iniciatíve obyvateľov, čo bude znamenať ďalší dynamický rozvoj obce.


Rozvoj životného prostredia
Plynofikáciou obce došlo v oblasti kvality životného prostredia k jeho výraznému zlepšeniu. Vybudovanie obchvatu štatnej cesty mimo zastavaného územia obce odstráni znečisťovanie ovzdušia exhalátmi z výfukových plynov áut, najmä kamiónov, čo bude mať priaznivý vplyv na kvalitu životného prostredia.
Zabezpečením úpravy koryta potoka Rakovčok a jeho pravidelnou údržbou, tiež zachovaním a ochranou brehových porastov potokov Rakovčok a Štiavnica, odstraňovaním odumretých a inváznych drevín dôjde k výraznému zlepšeniu prietoku týchto miestnych tokov. 
Dôsledná separácia a odvoz TKO prispeje k estetizácii verejných aj súkromných plôch a priestranstiev v obci. 
Vysadením zelene a vybudovaním oddychových zón na brehu toku rieky Štiavnica, estetizáciou verejných plôch a priestranstiev sa výrazne zlepší vzhľad obce, čo bude spätne vplývať na postoje občanov k životnému prostrediu a na zvýšenie jeho kvality. Tým sa vytvoria dobré podmienky na trvalo udržateľný rozvoj obce a zachovanie prírodného dedičstva pre budúce generácie. 


Rozvoj infraštruktúry
Sociálna infraštruktúra - obec v spolupráci s partnermi vybudovaním domu, resp. rekonštrukciou iných obecných objektov na domy s opatrovateľskou službou a komplexnou starostlivosťou o starých občanov, vytvorí lepšie podmienky pre dôstojný život týchto obyvateľov obce. 
Rozvoj infraštruktúry obchodu, služieb a rozvíjajúcom sa cestovnom ruchu  je postavená na podnikateľských aktivitách obyvateľov obce. 
Vybudovaním technickej infraštruktúry - výstavba obecného bytového fondu aj formou podkrovných bytov na existujúcich, vhodných obecných budovách, resp. výstavbou nájomných bytov sa vylepší bývanie pre mladé rodiny.
Vybudovaním ďalšieho vodného zdroja, zabezpečením komplexnej ochrany a kvality pitnej vody, jej zavedením do všetkých častí obce a odvedením splaškovej vody sa vytvoria predpoklady trvalo udržateľného vývoja v tejto oblasti. 
Zlepšenie kvality miestnych komunikácií rekonštrukciou živičných povrchov, dokončením výstavby chodníkov a vybudovaním mostov a lávok sa vytvoria vhodné podmienky pre plynulú a bezpečnú premávku v obci a budú aj prínosom pre rozvoj cestovného ruchu. Prestavbou plochých striech obecných budov na strechy sedlové môže obec získať vhodné priestory na vybudovanie turistických ubytovní, či penziónov. Uloženie káblového rozvodu do všetkých častí obce pre potreby dostupnosti miestneho rozhlasu, internetizácie obce a zavedenie televízneho signálu  v nemalej miere prispeje k lepšej informovanosti a tvorivosti občanov.
Vybudovanie celoobecnej kanalizácie a ČOV, tiež zabezpečenie 100%tného separovania a odvozu tuhého komunálneho odpadu napomôže pri likvidácii čiernych skládok v okolí obce.
To všetko bude mať priaznivý dopad aj na ekonomický rozvoj obce


Rozvoj cestovného ruchu
Vypracovaním marketingovej štúdie budú vytvorené podmienky na rozvoj cestovného ruchu v spolupráci s podnikateľmi vo väzbe na program rozvoja mikroregiónu „Konkordia a okolie“.
Využitím prírodných daností katastra vo väzbe na región pre zatraktívnenie turistiky sa počíta s rekreáciou pri termálnej vode a výstavbou termálneho kúpaliska, vybudovaním náučných chodníkov, cykloturistických trás, s využitím jestvujúcich športovo – rekreačných, ubytovacích a stravujúcich kapacít, ako aj s výstavbou nových. 
Využitie konfigurácie terénu, a scenéria evokujú predpoklady na rozvoj pešej turistiky, cykloturistiky , poľovných revírov. 
Využitie zberu lesných plodov ako jednu z foriem relaxácie.
Počíta sa tiež s využitím tradícií:
- pestovanie viniča a produkcia vína, v oblasti s vybudovanými viničnými domčekmi, ktorých súčasťou okrem vínnych pivníc a lisovní sú i tradičné obytné obydlia
- bohatej ľudovej kultúry, ľudových zvykov a tradícií,
- prezentácie „starých“ remeselných zručností v remeselných   dielňach
- poznávanie kultúrno-historických pamiatok

V posledných rokoch sa presadzuje tendencia využívať tieto objekty pre voľný cestovný ruch na rekreačné účely a agroturistiku. Niekoľko objektov je na tento účel aj prispôsobených a je možné sa tu aj ubytovať. Jednotlivé objekty je však nutné dovybaviť po technickej stránke tak, aby spĺňali požiadavky pre tento druh aktivít (dobudovať sociálne zariadenia, zobytniť podkrovia…).
Všetky tieto aktivity sú predpokladom vytvorenia zatraktívnenia fenoménu vidieka. Príchodom turistov sa následne vytvoria nové pracovné miesta. Ekonomickým pozdvihnutím obce sa zvýši kvalita života občanov obce ako aj jej návštevníkov. 




 
7 Popis a analýza potenciálu
Tejto časti dokumentu bola venovaná značná pozornosť. Jednotlivé kapitoly boli spracované na základe dostupných historických materiálov, odborných dokumentov, štatistických údajov, výňatkov z kroniky, príležitostných publikácii. 


7.1 Prírodné pomery
PRÍRODNÉ POMERY
Geografická poloha obce Hontianske Nemce má zaujímavé geomorfologické členenie. Na jej území sa stretávajú dve podsústavy Alpsko-himalájskej sústavy – Karpatsky  a Panónska panva. 
Geomorfologicky je územie obce začlenené do:
- provincie – Západné Karpaty
- subprovincie –Vnútorné Karpaty
- oblasti – Slovenské  stredohorie
- celku – Štiavnické vrchy
- podcelku –Skalka a Sitnianska vrchovina

Karpatská podsústava je zastúpená subprovinciou Vnútorných západných Karpát s oblasťou Slovenského stredohoria. V tejto oblasti na územie obce zasahuje svojím juhovýchodným okrajom geomorfologický celok Štiavnických vrchov, so svojimi podcelkami Skalkou a Sitnianskou vrchovinou, časťou Sitnianskeho predhoria – v severnej časti územia mikroregiónu. Východná časť mikroregiónu prináleží do západného okraja celku Krupinskej planiny s podcelkom Bzovickej pahorkatiny. Krupinská planina patrí k najzachovalejším a najrozsiahlejším pozostatkom sopečných tabúľ v rámci neogénnych sopečných štruktúr.
Pod sústava Panónskej panvy zasahuje do územia obce subprovinciou Malej dunajskej kotliny s oblasťou Podunajskej nížiny. V rámci tejto oblasti patrí územie obce do celku Podunajskej pahorkatiny s podcelkom Ipeľskej pahorkatiny a časťou Sebechlebskej pahorkatiny. Ipeľská pahorkatina je charakteristická mierne zvlneným reliéfom, s plochými, hladko modelovanými chrbtami, oddelené plytkými dolinami. 
V obci Hontianske Nemce môžeme vyčleniť tri geologické prírodné krajinné typy.
Severozápad a sever obce zaberá typ, charakterizovaný  vrchovinami na vulkanickom substráte s hnedými pôdami nasýtenými s dubo-hrabinou a dubo – bučinou.
Druhý typ, zaberajúci nízke plošinaté predhoria na výlevnom substráte s hnedými pôdami nasýtenými, s dubo-hrabinami, je na severovýchode a východe obce.
Juh a juhozápad vytvára tretí typ na sprašových pahorkatinách, s hnedozemami až ilimerizovanými pôdami a teplomilnou dubinou. V dnešných podmienkach v obci prevláda oráčinovo-lúčno-lesná krajina. 


7.2 Geologické pomery 
Územie obce tvoria mladovulkanické pohoria Slovenského stredohoria, budované vulkanicko-sedimentárnymi formáciami. Pohoria vznikli v neogéne, v konečnom štádiu vývinu Karpát, keď došlo k rozsiahlejšej a intenzívnejšej sopečnej činnosti. Vulkanická činnosť sa viaže na vznik alebo obnovenie veľkých hlbinných zlomov, ktoré otvorili výstupové cesty sopečným hmotám. Sopečný materiál sa ukladal tak na suchej zemi ako aj vo vode. Sopečná činnosť prebiehala v niekoľkých fázach, ktoré boli prerušované, a v tomto období pôsobila erózia. Z navŕšeného sopečného materiálu vznikli eróziou Štiavnické vrchy. V štiavnických vrchoch sa striedali výlevy lávy s polohami sypkého vyvrhnutého materiálu. Z pevných vulkanických hornín sú tu zastúpené andezity pyroxenicko-amfibolické, andezity pyroxenické. Medzi jednotlivými sopkami boli tabule pyroklastík – sypkého materiálu vyvrhnutého výbuchom.
Pozostatkom takejto tabule je Krupinská planina, ktorá obklopuje Hontianske Nemce na východe a juhovýchode. Tvoria ju vrstvy tufitov a na povrchu hrubé pokrovy tufov a brekcií. Vulkanogénny materiál pomerne rýchlo podliehal zvetrávaniu a prenosu, z hľadiska čoho je tu typickým znakom kamenitosť zvetralín.
Územie obce patriace do Ipeľskej pahorkatiny je tvorené fluviálno-nivnými sedimentami a sprašovými hlinami, horniny sú mladšie, menej odolné, nachádzajú sa pod plášťom spraší a sopečných hlín.
Sopečné pohoria v oblasti Hontianskych Nemiec – Štiavnické vrchya Krupinská planina sa vyvíjali na kryštalinicko-druhohornom podklade, ktorého väčšiu časť tvoria veporidy. Reliéf podložia sopečných hornín tejto oblasti je veľmi členitý.


7.3 Geomorfologické pomery
Na území Hontianskych Nemiec sa stretajú dve podsústavy – Karpatská a Panónska. Karpatská podsústava je tu zastúpená vnútornými Západnými Karpatmi, do ktorej je začlenená oblasť Slovenského stredohoria. 
Na územie obce z tejto časti zasahujú Štiavnické vrchy so svojou          časťou Sitnianskym predhorím a Krupinská planina so svojou časťou Bzovickej pahorkatiny.
Z panónskej pod sústavy na územie Hontianskych Nemiec zasahuje Podunajská nížina s podoblasťou Ipeľskej pahorkatiny, ktorú tu tvorí jej časť Sebechlebská pahorkatina.
Z hľadiska vertikálnej členitosti terénu môžeme na území obce vyčleniť tri typy reliéfu podľa výškových rozdielov a to: pahorkatiny, nízke vrchoviny, vyššie vrchoviny. 
V Ipeľskej pahorkatine, ktorá zasahuje na dané územie, sú len malé vertikálne diferencie. V oblasti Krupinskej planiny sú už jednotlivé diferencie vyššie, výškový rozdiel je 120m. Vyplýva to z nadmorskej výšky predhoria – 190 m n.m. a nadmorskou výškou Hýľa – 307 m n.m. Štiavnické vrchy, ktoré zaraďujeme do vyšších vrchovín, dosahujú výškový rozdiel až 350 m. 

Svahy na danom území sú miestami dlhé 200 – 400 m, so sklonom 5° až 20°, väčšinou exponované k juhu, či juhovýchodu a len malá časť k západu, severu a severozápadu.



obec nadm. Výška v obci v m n.m. nadm. výška na území obce v m n.m. pomenované vrchy  na území obce – m n.m.
Hontianske Nemce 210 200 – 569 Kukučka-569, Dianiš-349, Plošťať-403, Veľké Orlie-497, Bukovina-526, Stráň-517
Podiel jednotlivých hypsografických stupňov na území obce


7.4 Hydrologické pomery
7.4.1 Povrchová voda
Hydrologickú sieť Hontianskych Nemiec tvorí rieka Štiavnica a potok Rakovčok, ktorý sa do Štiavnice vlieva v južnej časti obce.
Juhozápad územia tvorí Suchý potok. K riečnej sieti môžeme ešte pričleniť miestne toky v častiach Rakovec a Sitnianska Lehôtka, ktoré nemajú svoje pomenovanie. V obci Hontianske Nemce sa do Štiavnice vlieva potok Suchý (alebo železník), tvoriaci katastrálnu hranicu so Sebechlebmi. 
Vodný systém v oblasti je pomerne malý Hydrologické pomery územia určujú vodné zrážky. Najväčšie prietoky majú toky v jarnom období, vysoká vodnatosť je  najmä v marci a apríli. Nízke prietoky sú v letných a zimných mesiacoch s miernym zvýšením v jesennom období.
Hydrologicky sú toky  zaraďené do vrchovinno-nížinnej oblasti. Typ režimu odtoku sa dá charakterizovať ako dažďovo-snehový.


7.4.2 Podzemná voda – hydrogeológia 
Hontianske Nemce patria do rajónu V093 – neovulkanity južných svahov Štiavnických vrchov a Javoria. Tento rajón je budovaný vulkanickými horninami, neogénu, prevažujú tu vulkanoklastiká a andezity. Intenzita zvodnenia je závislá od rozpukania skalného masívu a je značne menlivá. V území prevláda plytký obeh podzemných vôd a nízke výdatnosti prameňov (do 0,3 l.s-1). Južná časť hraničí s  rajónom  V094, je nevýrazná a časť podzemných vôd prestupuje do Krupinskej planiny.
Podpovrchová voda je územia je tvrdá, málo mineralizovaná. Územie je perspektívnou oblasťou teplých vôd o čom svedči i vrt GK–1.  Geotermálna voda bola zistená v severozápadnej časti obce, v hĺbkovom intervale 700- 746 m s teplotou vody cca 53,5°C. 
Pozdĺž rieky Štiavnice v oblasti výskytu nivných pôd môžeme hovoriť o pórových vodách riečnych nív, nízkych terás.


7.4.3 Hydrogeologické pomery
Územie obce z hľadiska podzemných vôd spadá do dvoch hydrogeologických regiónov. Severná časť patrí do regiónu č. 93 Neovulkanity južných svahov Štiavnických vrchov a Javoria budovaného vulkanickými horninami neogénneho veku, prevažne andezitami a ich vulkanokastikami. Intenzita zvodnenia je značne premenlivá. Nízke výdatnosti prameňov do 0,3 l/s naznačujú, že pri plytkom puklinovom obehu nedochádza k významnejšiemu prepojeniu puklinových systémov. Stredná a južná časť mikroregiónu patrí do regiónu č.94 Neovulkanity Krupinskej planiny, Ostrôžok a Pôtorskej pahorkatiny.
Región je budovaný vulkanoklastickými horninami rôzneho zloženia – tufy, aglomeráty a iné. Obeh podzemných vôd prebieha prevažne v pórovitom prostredí, v ktorom sa vytvárajú súvislé horizonty podzemných vôd. Zvodnenie je veľmi premenlivé.
Podpovrchová voda územia je tvrdá, málo mineralizovaná. Územie je perspektívnou oblasťou výskytu teplých vôd, o čom svedčí vrt GK-1 v severozápadnej časti obce Hontianske Nemce, kde bola zistená geotermálna voda v hĺbke 700-746 m s teplotou 53,5 °C.
Celá riečna sieť na území obce patrí do povodia Ipľa. Vodné toky majú severojužný smer. Hlavnú hydrologickú sieť tvorí rieka Štiavnica so svojim ľavostranným prítokom  Rakovčok. K riečnej sieti môžeme pričleniť ešte miestne toky, ktoré nemajú svoje pomenovanie. Vodný systém oblasti je dosť malý.
Hydrologické pomery územia určujú vodné zrážky. Najväčšie prietoky majú toky v jarnom období, vysoká vodnatosť je najmä od februára do konca apríla, kedy v dhodobom priemere odtečie v týchto mesiacoch takmer polovica ročného objemu odtoku. Nízke prietoky sú v letných a zimných mesiacoch, s miernym zvýšením v období jesene. Hydrologicky sú toky zaradené do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým režimom odtoku. Geomorfologické podmienky územia nevytvorili možnosti pre vznik významnejších prírodných jazier.

Prehľad podrobných povodí na území obce
hydrologické čislo povodia vodný tok územie obce
4-24-03-086 Štiavnica, Rakovčok Hontianske Nemce
4-24-03-087 Suchý p.


7.5 Klimatické podmienky
Najdôležitejšími činiteľmi určujúcimi klimatický ráz obce sú teplota vzduchu a zrážky. Prvým ukazovateľom teplotných pomerov je ročný priemer teploty vzduchu, ktorý tu dosahuje 8 stupňov Celzia.
Priemerné januárové teploty dosahujú –3°C až –4°C. Najvyššie teploty pripadajú na júl. Priemerné teploty vzduchu v júli dosahujú 19°C.
Z dôvodu členitosti terénu sa na území obce vyskytujú inverzie. Výskyt mrazov je charakterizovaný tzv mrazovými dňami, ktorých priemerný počet v oblasi je 120 dní. Mrazy zvyčajne nastupujú v prvom októbrovom týždni, mimoriadne aj skôr.
Relatívna vlhkosť vzduchu v oblasti je veľmi premenlivá. Hodnoty priemernej ročnej relatívnej vlhkosti vzduchu dosahujú až 75 percent.
Druhým najdôležitejším činiteľom pri vytváraní rázu klímy obce sú zrážky. Priemerný ročný úhrn zrážok na území obce dosahuje hodnoty 600 až 700 mm. Zavŕšením klimatickej charakteristiky obce je jej zatriedenie do celkového rámca klímy – klimatických oblastí a ich okrskov.
Hontianske Nemce, ako samostatné sídlo je začlenené do teplej klimatickej oblasti okrsku A5, ktorý je charakterizovaný miernou zimou, miernpu vlhkosťou a teplom.
Časť obce – Sitnianska Lehôtka zasahuje do klimatickej oblasti mierne teplej  okrsku B5, charakterizovaný je ako mierne teplý, mierne vlhký, vrchovinný.



7.6 Pôdne pomery
Z hľadiska pôdnych druhov vďaka materskej hornine a vplyvom zvetrávacích procesov vznikla na území obce Hontianske Nemce pôda hlinitá až ílovitohlinitá. Vyplýva to z obsahu ílovitých častíc v jemnozemi. Hlinité pôdy s vysokým podielom úlomkov hornín sa vytvorili na minerálne bohatých andezitoch  Štiavnických vrchov. Na miestach, kde je andezit prekrytý sprašovými hlinami, sú ilimerizované pôdy.
Ílovito hlinité pôdy vznikli na andezitových tufoch, tufových aglomerátoch, tufitoch a sprašových hlinách Krupinskej planiny a Ipeľskej pahorkatiny. Pôdy sa radia medzi stredne úrodné. Menšia úrodnosť týchto pôd súvisí najmä s menším obsahom živín a s nižšou kvalitou humusu.
V obci Hontianske Nemce môžeme vyčleniť tri geologické prírodné krajinné typy.
Severozápad a sever obce zaberá typ, charakterizovaný  vrchovinami na vulkanickom substráte s hnedými pôdami nasýtenými s dubo-hrabinou a dubo – bučinou.
Druhý typ, zaberajúci nízke plošinaté predhoria na výlevnom substráte s hnedými pôdami nasýtenými, s dubo-hrabinami, je na severovýchode a východe obce.
Juh a juhozápad vytvára tretí typ na sprašových pahorkatinách, s hnedozemami až ilimerizovanými pôdami a teplomilnou dubinou. V dnešných podmienkach v obci prevláda oráčinovo-lúčno-lesná krajina.
Obec Hontianske Nemce patrí do teplej  klimatickej oblasti,  okrsku A5 , charakterizovanej miernou zimou s priemernou ročnou teplotou 8ºC a priemernými ročnými zrážkami 600 – 800 mm. 
Časť obce – Sitnianska Lehôtka zasahuje do klimatickej oblasti mierne teplej – okrsku B5, charakterizovanej ako mierne teplá, mierne vlhká, vrchovinná.
Pôdne typy v týchto katastrálnych územiach ako prírodné útvary vznikli pôsobením hlavných pôdotvorných faktorov – materskej horniny, biocezóny, reliéfu terénu, klímy, mikroklímy, výšky hladiny spodnej vody a činnosťou človeka.


7.6.1 Pôda
Na území Hontianskych Nemiec je pôda hlinitá až ílovitohlinitá. Vytvorila sa na materskej hornine vplyvom zvetrávacích procesov. Toto zaradenie do pôdneho druhu vyplýva z obsahu ílovitých častíc v jemnozemi. Existuje súvislosť medzi zrnitostným zložením jemnozeme ( horná časť pôdy do hĺbky 50 cm ) a materskou horninou.
Hlinité pôdy s vysokým podielom úlomkov hornín sa v obci vytvorili na andezitoch Štiavnických vrchov. Ílovohlinité pôdy vznikli na andezitových tufoch, tufových aglomerátoch, tufitoch a sprašových hlinách Krupinskej planiny a Ipeľskej pahorkatiny.
Vzhľadom na charakter hlavných pôdotvorných procesov sa na území   Hontianskych Nemiec vyskytujú pôdne typy zastúpené hnedými lesnými pôdami s vysokým obsahom úlomkov hornín, rozšírené najmä na svahoch. Ilimerizované pôdy sú uložené na eolických a soliflikčných hlinách s prevahou sprašového materiálu. Vyznačujú sa oglejením pôdneho profilu, nedostatkom uhličitanu vápenatého a obsahom menšieho množstva skeletu.
V nivnej oblasti v blízkosti toku rieky Štiavnice sú nivné pôdy na nevápenatých nivných uloženinách. Väčšinou sú zrnitostne ľahšie s väčšou alebo menšou prímesou piesku. Sú veľmi rôznorodé, čo vyplýva z rôznorodosti naplaveného materiálu. Na charakter pôdotvorných procesov tu pôsobí tiež vplyv hladiny spodnej vody a rastlinstva. Na týchto naplaveninách sú najčastejšie lúky a prebieha v nich mačinové obdobie pôdotvorného procesu.
Pôdy obce sa radia medzi stredne úrodné. Menšia úrodnosť týchto pôd súvisí najmä s menším obsahom živín a s nižšou kvalitou humusu.


7.6.2 Bonita pôdy
Katastrálne územie Poľnohospodárska pôda
Sk/ha Orná 
pôda
Sk/ha Trvalý trávnatý porast
Sk/ha
Hontianske Nemce 23 262 07 049 16 536
Sitnianska Lehôtka 10 098 23 500 7 500
Rakovec 21 615 26 332 16 329

Medzi najkvalitnejšie pôdy v Hontianskych Nemciach možno zaradiť pozemky v lokalite Majer v katastrálnom území Hontianske Nemce.
Vlastníctvo poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností vo všetkých troch katastrálnych územiach má všetky formy a to počnúc súkromným vlastníctvom občanov, vlastníctvom cirkvi a končiac vlastníctvom štátu.


7.6.3 Výmera pôdy
Výmery jednotlivých druhov pozemkov podľa katastrálnych území sú zrejmé z tabuľky.

Druh pozemku KATASTRÁLNE ÚZEMIE
Hontianske Nemce Sitnianska Lehôtka Rakovec
Výmera ha Podiel (%) Výmera ha Podiel (%) Výmera ha Podiel (%)
Orná pôda 1 325 37,77 172 18,97 269 25,79
Vinice 38 1,08 3 0,33 5 0,48
Záhrady 57 1,62 4 0,44 9 0,86
Ovocné sady 9 0,26 0 0 0 0
Trvalé trávne porasty 845 24,09 372 41,01 310 29,72
Poľnohospodárska pôda spolu 2 274 64,82 551 60,75 593 56,85
Lesné pozemky 1 002 28,56 315 34,73 375 35,96
Vodné plochy 27 0,77 8 0,88 5 0,48
Zastav.plochy a nádvoria 150 4,28 20 2,21 27 2,59
Ostatné plochy 55 1,57 13 1,43 43 4,12
Výmera katastrálneho územia spolu 3 508 100,00 907 100,00 1 043 100,00


7.7 Rastlinstvo a živočíšstvo
7.7.1 Rastlinstvo 
Z hľadiska fytogeografického členenia zaraďujeme územie obce do dvoch oblastí. Prvá patrí do oblasti panónskej flóry – Panonicum k obvodu pramatranskej xerotermnej flóry  (Matrcum), ktorý tvorí Ipeľsko – rimavská brázda.
Rastlinstvo tohto územia je podmienené predovšetkým odlišným vývojom najmä  po poslednej dobe ľadovej. Väčšia časť tohto územia je odlesnená. Potenciálnu prirodzenú vegetáciu tvoria dubiny a dubovo – hrabové lesy. Druhú časť tvorí oblasť západokarpatskej flóry – Carpaticum occidentale, obvod predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), tvoria ho Štiavnické vrchy.
Na severnom obvode prevládajú dubo-bučiny. Teplomilné a suchomilné druhy sa uplatňujú predovšetkým v lesostepných a skalnatých biocenózach. Z bohatstva drevín, ktoré tvoria druhovú skladbu lesa prevláda dub plstnatý (Quercus pubescens), dub cerový (Quercus cerris), hrab obyčajný ( Carpinus betulus), breza bradavičná (Betula verrucosa), vyskytuje sa borovica sosna (Pinus silvestris), buk lesný (Fagus silvatica) a agát biely (Robinia pseudoacacia). V krovitom rastlinstve je rozšírený dtieň (Cornus mas), bršlen bradavičný (Evonymus verrucosa), trnka obyčajná (Prunus sjinosu), hloh obyčajný (Crategus oxyacantha), bršlen európsky (Evonymus europaea), svíb krvavý (Cornus sanguinea), lieska obyčajná (Corylus avellana). 
Najzaujímavejším prvkom rastlinstva sú byliny. Nachádzajú sa všade tam, kde majú priaznivé podmienky. Z bylín sú tu zastúpené kostrava valeská (Festuca valesiaca), kostrava dalmatínska (Festuca pseudodalmatica), kukučka vencová (Lychnis coronaria).
Na nivách rieky Štiavnice sa vyskytujú lužné lesy jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové, kde je zastúpená vŕba biela (Salix alba) a jelša lepkavá (Alnus glutinosa).


7.7.2 Živočíšstvo
Hontianske Nemce ležia na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čo spôsobuje prelínanie karpatských druhov s panónskymi, z ktorých niektoré tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia.
Na základe živočíšnych regiónov juh územia patrí do oblasti Panónskej – juhoslovenský obvod, sever do oblasti Západných Karpát – vnútorný obvod – južný okruh. V oblasti sa vyskytujú plazy – užovka stromová (Elaphe longissima), užovka hladká ( Cornella austriaca), jašterica múrová (Lacerta muralis), jašterica obyčajná (Lacerta agilis), slepúch obyčajný (Anguis fragilis).
Z vtákov tu žije výr skalný (Bubo bubo), krkavec čierny (Corvus corax), myšiak hôrny (Buteo buteo), sova obyčajná (Strix aluco), kaňa sivá (Circuss cyaneus), kukučka obyčajná (Cuculu canolus), drozd čierny (Turdus merula), všetky druhy sýkoriek rodu Parus, prepelica poľná (Coturnix coturnix).
Motýle sú zastúpené veľkým počtom druhov, z ktorých sa ojedinele vyskytuje jasoň červenooký (Parnassius apollo) a psota (Hypercallia citrinalis).
Z cicavcov tu žijú bežné druhy – zajac poľný, kuna hôrna, líška obyčajná, srnec hôrny, divá sviňa a rys. V oblasti Sitnianskej Lehôtky sa objavil aj medveď hnedý


7.8 Chránené územia
Územný systém ekologickej stability je zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny definovaný, ako taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine.
Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky, ktoré môžu mať nadregionálny, regionálny, alebo miestny význam.
Z hľadiska klasifikácie ekologickej stability (Líška 2002), patrí územie obce medzi priestory stabilné, stredne stabilné. Územie, obce Hontianske Nemce je z hľadiska Národnej ekologickej siete- NECONET zaradená medzi územia plniace funkciu ochrany jadrového územia. V severovýchodnej časti katastrálneho územia obce sa nachádza Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy, vyhlásená 22.9.1979 (vyhláška Ministerstva kultúry č.124/1979Zb). Medzi našimi veľkoplošnými chránenými územiami vyniká CHKO Štiavnické vrchy množstvom stavebnotechnických a kultúrnohistorických pamiatok. Výskytom a počtom minerálov nemá na Slovensku obdobu.
Štiavnické vrchy sa nachádzajú na juhu treťohorných sopečných pohorí Vnútorných Západných Karpát. Z geologického hľadiska ich budujú andezity a ryolity, ich brekcie a tufy. Miestami sa vyskytujú horniny melafýrovej série – pestré pieskovce, bridlice, kremence a vápence. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov.
Po ukončení sopečnej činnosti bolo územie znížené a zarovnané. Pôvodný sopečný reliéf sa nezachoval, lebo ho zničila erózia vodných tokov.
Povrchovú vodu zo Štiavnických vrchov odvádzajú mnohé potoky. Potok Štiavnica (pretekajúci územím obce Hontianske Nemce) a Krupinica odvádzajú vodu z juhu územia a vlievajú sa do Ipľa. 

7.9 Krajinná štruktúra a scenéria krajiny
Územie obce je charakteristické kultúrnou krajinou so zmiešaným zastúpením urbanizovaných, poľnohospodárskych a prirodzených prvkov - lesných porastov. Časť územia obce rozprestierajúca sa na území Podunajskej pahorkatiny a s časti i Krupinskej planiny je odlesnená, s veľkoplošnými plochami ornej pôdy, viníc, lúk a pasienkov. V  tejto centrálnej časti územia východo-západnom, reprezentovaná vidieckym osídlením s nízkopodlažnou zástavbou.
V obci Hontianske Nemce prebieha hlavná urbanizačná os v smere  juhozápadnom smerom na Banskú Štiavnicu. V tejto  osi je  sústredená hlavná dopravná línia - cestná a železničná komunikácia.
Prevaha lesných porastov dominuje v severnej časti katastrálneho územia obce na území Štiavnických vrchov.


7.10 Urbanistický vývoj sídla 
Obec Hontianske Nemce sa nachádza južne od krajského mesta Banská Bystrica a priemyselného centra Banská Bystrica - Zvolen.
Leží na severnom okraji Ipeľskej pahorkatiny a južných výbežkoch Štiavnických vrchov na pomerne malom území s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou vrátane vinohradníctva a ovocinárstva. Táto skutočnosť je základom urbanistickej podoby obce.
Obec Hontianske Nemce je sídlo s dávnou históriou – prvá písomná  zmienka siaha až do 13. storočia, doložená je v roku 1256, keď vedľa slovenskej obce Belo IV. dosídlil nemeckých hostí. Od roku 1291 patrila ostrihomskej kapitule. V 16.storočí ju zasiahli turecké výboje, od roku 1720 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko, ktoré roku 1729 získalo jarmočné právo. Počas bojov maďarskej CA s čs. vojskami v roku 1919 bola vypálená polovica obce.
Výhodná geografická poloha predznamenala osídlenie už v praveku, najstaršie archeologické doklady jej osídlenia pochádzajú dokonca z neolitu.
Aj keď hlavný význam a rozkvet obec nadobudla až pri objavovaní ložísk drahých kovov v okolí Banskej Štiavnice začiatkom 12. storočia, cestná a tým aj obchodná komunikácia prebiehala v línii sever – juh pozdĺž potoka Štiavnica už dávno predtým.
Obec Hontianske Nemce sa počtom obyvateľov zaraďuje do kategórie veľkých vidieckych sídel. Z hľadiska funkcionálnej typizácie obec Hontianske Nemce zaraďujeme do kategórie sídel s výrobnou funkciou. Ekonomickú základňu v obci tvorí Agrospol, družstvo Hontianske Nemce ako aj živnostníci a súkromní podnikateľia.
Podľa klasifikácie sídel z roku 1974 bola obec zaradená do skupiny spádových sídel obvodného významu. Obec mala v minulosti a má i dnes významnú dpravnú polohu. Je križovatkou ciest smerom na Levice, Šahy, Zvolen a Banskú Štiavnicu. Obcou prechádza železničná trať Zvolen – Šahy.
Zástavbu obce ovplyvňovala nielen výrazná konfigurácia terénu, ale aj priaznivé klimatické podmienky, ktoré boli impulzom pre bohatú poľnohospodársku činnosť.
Staré dreveničky a hlinené obydlia, začali v prvej tretine 19. storočia nahrádzať murované domy z kameňa, neskôr z kvádrov a tehál. Aj vrchné časti domov časom zmenili svoju podobu. Hore na múry sa postavila drevená konštrukcia – krov a dom sa pokrýval vypálenou škridľou tak, že komín presahoval strechu domu bez rizika vzniku požiaru. Boli to jednoduché, jednopodlažné domy, ku ktorým boli spravidla pristavené hodpodárske časti.
Najväčší rozmach bytovej výstavby v obci je zaznamenaný v osemdesiatych rokoch, keď popri rodinných domoch vyrástli aj družstevné byty v bytovkách, ktoré slúžia svojmu účelu dodnes.
Dominantou je klasicistický rímskokokatolícky Kostol sv. Martina, zaujímavosťou je kostolík zo 14. storočia na polohe Vinice Pod vŕškom, zasvätený patrónom vinohradníctva – sv.Urbanovi a   Donátovi. Ďalšou pozoruhodnosťou je Mariánsky stĺp z druhej polovice 18. storočia. Zástavba v obci sa tiahne v smere sever – juh súbežne s tokom rieky Štiavnica.
Výstavba nových domčekov gradovala predovšetkým v centre obce, v  súčasnosti  sú  to priestory  smerom  na Banskú Štiavnicu.
Môžeme konštatovať, že obec sa rozvíjala hlavne v 18. a 19. storočí.  Vývoj obce bol počas dlhého obdobia stabilizovaný, bez výrazných zmien. Viditeľnejší rozvoj územia nastal až v druhej polovici 20. storočia, kedy sa intenzívne rozvíjala poľnohospodárska výroba. V tomto období bola v obci postavená základná škola, kultúrny dom, materská škola, obecný úrad  a poľnohospodársky dvor.

7.11 Životné prostredie 
Vzhľadom k tomu, že obec Hontianske Nemce je významnou križovatkou ciest smerom na Levice, Šahy Zvolen a Banskú Štiavnicu,  životné prostredie je znečisťované exhalátmi z výfukových plynov osobných i nákladných áut, prechádzajúcich touto trasou. Mierne zlepšenie čistoty ovzdušia nastalo po ukončení plynofikácie obce.
Miestne toky Štiavnica a Rakovčok sú znečisťované splaškami z jednotlivých domácností a hospodárskych dvorov. V obci nie je vybudovaná kanalizačná sieť s čističkou odpadových vôd. Nie je zavedený separovaný zber tuhého komunálneho odpadu, intravilán obce znečisťujú jeho divoké skládky.


7.12 Technická infraštruktúra
Obec Hontianske Nemce leží v priestore vymedzenom krupinskou komunikačno-sídelnou osou Zvolen – Krupina – Šahy – hranica Maďarskej republiky. Prechádza ňou medzinárodná  trasa E 77 a štátna cesta I/66 v dĺžke cca 5km. Na ňu nadväzuje sieť miestnych komunikácií. Exhaláty z výfukových plynov značne znečisťujú ovzdušie a spolu s neustálym hukotom áut (najmä kamiónová doprava) znepríjemňujú životné prostredie obyvateľom obce. Je potrebné v blízkej budúcnosti vybudovať dopravný obchvat obce, spojovací chodník pre chodcov a cyklistov do miestnej časti Rakovec. Podobný chodník je potrebné vybudovať aj pri štátnej ceste č. 525 smerom na Banskú Štiavnicu.
Obyvateľstvo obce je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu z lokality „Majer“, kde je aj úpravňa vody. Zásobených pitnou vodou je 90% obyvateľov. Vodovod je v správe obce Hontianske Nemce.
Obec je v plnom rozsahu elektrifikovaná. V roku 2001 bola dokončená plynofikácia obce. Na plyn je napojených 90 % domácností.
V obci je žiadúce vybudovať obecnú kanalizáciu s čistiarňou odpadových vôd, alebo zmesi odpadovej vody do mikroregionálnej ČOV v katastri obce Hontianske Nemce – za týmto účelom sú rozpracované projekty v rámci mikroregiónu Konkordia. Telekomunikačná sieť je na žiadúcej úrovni – Orange, Eurotel.
Obec má signál pre príjem 1. a 2. programu Slovenskej televízie. Pre kultúrne a vedomostné rozšírenie možnosti obyvateľov obce je žiadúce dobudovať zariadenie na šírenie káblového televízneho signálu/ cca 15% vybudované/.


7.13 Bývanie, domový a bytový fond
V obci bola pôvodná výstavba domov charakteristická hlinenými a drevenými domami. Drevené domčeky boli omazané blatom vo vnútri aj zvonka a obielené bielou hlinou s pridaním popola. Do dnešných dní sa z nich nezachoval ani jeden.
Hlinené obydlia boli budované tzv. nabíjaním, vkladaním a murovaním zo surových tehál. Odklon od týchto typov domov nastal  v prvej tretine 19. storočia, kedy sa začali budovať už aj kamenné domy. Časť z nich sa zachovala dodnes. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa pri ich výstavbe kopali plytké základy, ktoré boli vyplnené kameňom. Steny murovali zo surových tehál – tzv. váľkov, spájali ich hlinou.

Výstavba domov sa prevádzala na podmienky doby, v ktorej boli budované. Boli to prízemné jednoduché domy, zložené z dvoch častí. Obytné priestory, umiestnené vo frontálnej časti ulice, na ktoré nadväzovali hospodársko-prevádzkové priestory, v zadnej časti objektu. K domu prináležal dvor, spravidla jednotraktový, vzhľadom k úzkym stavebným parcelám. Domy mali mierne hĺbené základy, statiku udržiavali veľké kamene, umiestnené v rohoch a po okraji domu, stred vypĺňali menšie kamene – spájané boli hlinou. Udupaná hlina vytvárala aj podlahu domu. Drevená podlaha – dlážka sa začala používať koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Krov tvorili prečnievajúce vrchné hrady, na ktoré boli pripevnené laty. Prvou krytinou bola slama, trstina a šindeľ. Škridľa, sa začala používať v druhej polovici 19. storočia.

Koncom 19. storočia sa odkvap strechy a podstenie rozšírili (smerom do dvora), ohraničil sa  stĺpmi a doskami, čím vznikol gánok. Vzniknutý priestor – gánok spájal dom s dvorom a ulicou.

Podľa posledného sčítania v roku 2001 je domový a bytový fond nasledovný:

Domy spolu      477
Trvalo obývané domy      389
Z toho rodinné domy             376
Neobývané domy   88

Byty spolu       537
Trvalo obývane byty                                 441                                                                                                                                                       Z toho v rodinných domoch       387

Neobývane byty           96

Úroveň bývania
Priemerný počet osôb bývajúcich v jednom byte  3,39
Počet obytných miestností na byt  0,79
m²  obytnej plochy na byt 30,817
priemerná obytná plocha na jednu osobu v m² 20,6

V poslednom období dochádza k rekonštrukcii domov ako aj k výstavbe nových domov na primeranej architektonickej úrovni.
Obec by mala uvažovať  s výstavbou nájomných bytov pre mladé rodiny.
Obci chýba vypracovaný územný plán, v ktorom by bola určená lokalita na individuálnu domovú výstavbu, kde by obec zabezpečila pozemky a infraštruktúru a tieto potom zhodnotené predávala aj pre záujemcov z mesta Krupina a  okolitých obcí čím by sa postupne mohol zvyšovať počet obyvateľov a tým aj predpoklad rozvoja obce. 



7.14 Demografický vývoj
Demografický vývoj v obci je odrazom hospodárskej a sociálnej situácie v tom ktorom období. V najstarších dostupných dokumentoch nachádzame informácie, že prvý súpis obyvateľov bol vykonaný už v roku 1715 – 1720, nebol však úplný. Prvé sčítanie obyvateľov sa uskutočnilo za vlády Jozefa II, ale jeho výsledky sa nezachovali. Najstarší zachovaný zápis o počte obyvateľov je z roku 1869, kedy  Hontianske Nemce mali 898 obyvateľov z toho : 

    V roku 1910 bol počet obyvateľov  924 
z toho v Rakovci 102, v Sitnianskej Lehôtke 210

  V roku 1940 bol počet obyvateľov 1174
z toho v Rakovci 219, v Sitnianskej Lehôtke 143

  V roku 1950 bol počet obyvateľov 1206
z toho v Rakovci 215, v Sitnianskej Lehôtke 132

  V roku 1970 to bolo 1501 obyvateľov
z toho v Rakovci 303, v Sitnianskej Lehôtke 87
  V roku 1995 bol počet obyvateľov 1504
z toho v Rakovci 280, v Sitnianskej Lehôtke 32
  V roku 2001 bol počet obyvateľov 1 495
Z toho v Rakovci 226, v Sitnianskej Lehôtke 26.
  V súčasnosti v obci žije celkom 1 506 obyvateľov, z toho v Rakovci 224 a v Sitnianskej Lehôtke už len 14 obyvateľov.
  Z uvedených údajov vyplýva, že najväčší nárast obyvateľstva obec zaznamenala od konca 50. až do 70.rokov 20-teho storočia, keď počet obyvateľov sa zvýšil celkom o 295 i keď v časti Sitnianska Lehôtka bol zaznamenaný opačný trend. Počet obyvateľov tu bol najvyšší v roku 1890 a to 211 obyvateľov, ktorý sa každým rokom znižoval až na súčasných 14 obyvateľov. 
   Pri poslednom sčítaní obyvateľstva 26. mája 2001 bol stav trvalo bývajúcich obyvateľov Hontianske Nemce: 1 495
 Z toho muži 728
 Z toho ženy 767
Čo predstavuje 51,3 % podiel žien.       Rok 2001            Rok 1995
Ekonomicky aktívne osoby spolu:        738            773
Z toho muži              394            414
Z toho ženy                     344                  359

Podiel ekonomicky aktívnych osôb z trvale bývajúceho obyvateľstva predstavuje 49,4 %

VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA
ROK Počet obyvateľov Predpro-duktívny
vek Produk-tívny
vek Popro-
duktívny
vek Podiel
Obyvat
% Nezistený 
vek
1995 1504 361 1042 101 6,7 0
2001 1495 298 944 251 16,8 2
Rozdiel
1995/2001 -9 -63 -98 +150 +10,1 +2


Z vyššie uvedenej tabuľky porovnávania obyvateľstva v rokoch 1995 a 2001 je zjavné starnutie obyvateľstva.
Z uvádzaného celkového vývoja vyplýva, že v čase rozvoja poľnohospodárskej činnosti, vinohradníctva a sadovníctva – v čase prosperujúcej činnosti poľnohospodárskeho družstva (jednotného roľníckeho družstva), dostatočných pracovných príležitostí v samotnej obci i v neďalekej Krupine je počet obyvateľov vyšší, v období útlmu poľnohospodárskej činnosti, zániku strojárenskej výroby v regióne, mladí ľudia odchádzajú za prácou do vzdialenejších regiónov, či zahraničia,  počet obyvateľov klesá a obyvateľstvo starne. V porovnaní s rokom 1995 zaznamenávame pri ostatnom sčítaní obyvateľov v roku 2001 úbytok počtu obyvateľov v predproduktívnom i v produktívnom veku a nárast u občanov v poproduktívnom veku. 
Z dostupných údajov zisťujeme, že najrozšírenejším priezviskom v obci je Babiak, rozšírená prezývka obyvateľov obce – kečkári.





7.15 Národnostné a náboženské zloženie obyvateľstva
Súčasný obraz národnostného zloženia obyvateľov obce Hontianske Nemce je výsledkom dlhého historického vývoja. Obec osídľovali nemeckí kolonisti, slovenskí prisťahovalci a postupom času sa tu usadili a žili aj obyvatelia maďarskej národnosti. Všetky tri skupiny tu mali rovnaké práva a žili v zhode. Nemecké aj maďarské obyvateľstvo sa postupne asimilovalo, keďže dnes tu žije 1 471 Slovákov, 3 občania sú českej národnosti, 1 občan je srbskej národnosti a 18 občanov je rómskej  národnosti. Dvaja občania svoju národnosť neuviedli. Z hľadiska vierovyznania na území Hontianskych Nemiec žili obyvatelia rozdielneho vierovyznania. Žili tu rímsko-katolíci, evanjelici a.v., kalvíni a židia.
Dnes tu podľa údajov ostatného sčítania ľudu v roku 2001 sa ku rímsko-katolíkom prihlásilo 1 365 občanov, k evanjelikom a.v. 71 občanov,  k inému vierovyznaniu 4 občania, bez vierovynania je 48 občanov a nezistené vierovyznanie je u 7. občanov.




7.16 Ekonomické pomery a trh práce
Hontianske Nemce patrili v minulosti medzi obce, zaoberajúce sa predovšetkým poľnohospodárskou produkciou. Poľnohospodárska výroba bola zameraná na pestovanie obilia, ovocinárstvo a chov hospodárskych zvierat. Roľníci Hontianskych Nemiec neobhospodarovali veľké plochy polí, poväčšine to boli menšie políčka v rôznych častiach katastra obce. Pôda sa obrábala ručne, používali sa (tzv.) saské pluhy s volským a konským záprahom.
Nemenej významnú úlohu popri poľnohospodárskej produkcii zohrávalo pestovanie viniča a produkcia vína. Táto tradícia tu pretrvala dodnes.  Dôkazom starobylosti vinohradníctva v obci je i dodnes stojaci kostolík zo 14. stor. na polohe Vinice Pod vŕškom, zasvätený patrónom vinohradníkov – sv. Urbanovi a Donátovi.
Do 19. storočia bola pestovateľská činnosť hrozna sústredená do oblasti juhozápadných svahov Kukučky. Od konca 19. stor. dodnes sa budujú vinice na plochách v širšom rozmedzí dvoch vinohradníckych osád – Pod vŕškom a Husín.Uplatnili sa tu aj remeselníci – kováč, garbiar-kožušník, obuvník, krajčír a iné. Bol tiež vybudovaný mlyn a píla, kde našlo prácu niekoľko obyvateľov Hontianskych Nemiec.
Nová etapa v hospodárení nastala po roku 1949, kedy bol prijatý zákon o jednotných roľníckych družstvách – JRD tu boli zakladané postupne od roku 1952 v Rakovci, a od roku 1958 v Hontianskych Nemciach. Najväčší rozmach JRD zaznamenalo v 80tych rokoch minulého storočia, keď obhospodarovalo 5 902 ha poľnohospodárskej pôdy. Opačný trend v oblasti riadenia poľnohospodárskej činnosti nastal po roku 1991, kedy sa družstvo rozdelilo na 3 poľnohospodárske podniky (PD Hontianske Nemce, PD Rykynčice, PD Devičie). 
Po roku 1990 vzniklo Agrospol Hontianske Nemce.  Družstvo obhospodaruje poľnohospodársku pôdu v Hontianskych Nemciach, Domaníkoch a Kráľovciach Krnišove. Družstvo  sa zaoberá predovšetkým pestovaním širokého sortimentu obilnín, pestovaním kukurice, technických plodín, krmovín, zemiakov, pelušky, pohánky, ale aj vinohradníctvom a sadovníctvom. Hospodárske zvieratá – dojnice sú ustajnené na hospodárskych dvoroch v samotnej obci a tiež v Krnišove. Prácu v družstve našlo 40 pracovníkov, zamestnaných počas celého roka. Hospodárske dvory družstva v  Domaníkoch a Kráľovciach nie sú využívané. 
V súčasnosti obec eviduje 47 registrovaných subjektov.

Činnosťou, súvisiacou s poľnohospodárstvom sa zaoberajú:
POĽNONÁKUP HONT, a.s. – výroba a predaj kŕmnych zmesí, uskladnenie obilia.

Darí sa drobným podnikateľom a živnostníkom 
FILDAN accessories, s.r.o. - výroba gombíkov
MONTA -  zákazková výroba nábytku
Ján Chovan–DREVOSA – výroba nábytku a doplnkových drevených  predmetov
VIKTOR SLOVENSKO -  výroba šperkov z drahých kovov a drahých kameňov, razenie mincí, medailí a odznakov
SLOVASFALT, spol. s r.o.- výroba betónových zmesí (obaľovačka)

Služby obyvateľom ale aj návštevníkom obce poskytujú:
dva kadernícke salóny, 
kozmetický salón,
krajčírstvo, 
pohrebníctvo spojené s predajom kvetín,
kamenárstvo,
opravárenská dielňa pre karosérske práce s pneuservisom
ubytovanie na súkromí
pohostinská činnosť

Na prijateľnej úrovni je tiež zdravotná starostlivosť - svoju ambulanciu tu má praktický lekár, pediater, gynekológ a stomatológ, s dostupnosťou liekov priamo v lekárni v obci. 
Dá sa predpokladať, že pri takto zastúpenej činnosti obec vykazuje minimálnu nezamestnanosť, avšak obec v súčasnosti eviduje 110 nezamestnaných, čo predstavuje približne 16 % z ekonomicky produktívneho  obyvateľstva. 
Vzhľadom na nevyužitý potenciál Hospodárskeho dvora v časti Majer je potrebné tento zapojiť do strategického zámeru rozvoja obce.


7.17 Vzdelanie a vzdelanostná úroveň
Vzdelanie a vzdelanostná úroveň obyvateľstva je veľmi úzko podmieňovaná  aj  vývojom  v ekonomickej a hospodárskej činnosti.
Z celkového počtu obyvateľov obce najväčší počet obyvateľov má ukončené základné, učňovské a stredné vzdelanie bez maturity – celkom 736 občanov,  úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou  381 občanov, vysokoškolské  vzdelanie dosiahlo 61 občanov, bez vzdelania sú 2 občania, detí do 16 rokov veku je 315.  

Obec základné učňovské a stredné (bez maturity) úplné stredné  a vyššie (s maturitou) vysokoškolské bez školského vzdelania ostatní
bez udania deti do 16.rokov spolu
Hontianske Nemce 366 370 381 61 2 315 1495
% % % % % % % %
Hontianske Nemce 24,5 24,7 25,5 4,1 0,1 0 21,1 100
Okres % 27,3 24,7 22 4,1 0,3 0,7 20,9 100
Kraj % 23,2 22,3 25,8 7 0,4 2 19,3 100
SR % 21 23,5 25,6 7,9 0,3 1,6 20,1 100

Priemerný počet vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov v obci dosahoval 58,6% priemeru  Banskobystrického  kraja.
Možnosti vyššieho vzdelania na úrovni stredných škôl sú čiastočne možné v neďalekej Krupine  vysokoškolské vzdelanie – Zvolen, Banská Bystrica.
Vzhľadom na odstránenie určitej zaostalosti je potrebné ďalšie rozvíjanie nových informačných technológií už na základnej škole, aby sa znižovali rozdiely žiakov odchádzajúcich za  svojim vzdelaním mimo svojho bydliska.
Obec v súčasnosti eviduje 110 nezamestnaných.
S prihliadnutím na mieru nezamestnanosti a nové pracovné príležitosti je potrebné uvažovať s rekvalifikáciou – rekvalifikačnými kurzami, rekvalifikačným štúdiom a celoživotným vzdelávaním.


7.18 Školstvo
Napriek tomu, že v obci sa nezachovali písomné správy o začiatkoch školstva v Hontianskych Nemciach, môžeme predpokladať, že to bolo už za čias panovania Márie Terézie, keďže Hontianske Nemce boli v tom čase mestečkom. V 19. storočí, keď na dedinách fungovali jednotriedne a dvojtriedne školy, mali Hontianske Nemce dvojtriednu školu pri kostole a fare. Na tejto škole vzhľadom k tomu, že bola cirkevná vyučoval  kantor, ktorý bol zvolený cirkevným výborom. 
V 19. storočí, keď sa na Slovensku začali zakladať detské útulky, neskôr materské školy na ľudomilnom podklade, bola takáto škola zriadená i v Hontianskych Nemciach. Navštevovalo ju 40 detí z obce ale aj z blízkeho okolia, najmä z obce Domaniky. Táto škola (tzv Úvoda) existovala v obci až do roku 1914. 
Po I. svetovej vojne na území Hontianskych Nemiec ešte stále fungovala len dvojtriedna cirkevná škola. Táto bola v roku 1924 opravená a o sedem rokov (v r.1931) k nej pribudla i tretia trieda, umiestnená v Holcerovom kaštieli.  Nakoľko ani tak škola nevyhovovala narastajúcemu počtu žiakov bola vybudovaná nová trojtriedna škola.
Škola v Hontianskych Nemciach po mnohé roky zápasila s nedostatkom učební, vojnovými udalosťami bolo skoro úplne zničené školské zariadenie. Nové zariadenie na vybavenie tried bolo zakúpené až v roku 1948. S pribúdajúcimi žiakmi sa postupne otvárali aj ďalšie triedy a aj keď vyučovanie prebiehalo v dvojsmenných prevádzkach vo všetkých triedach, škola kapacitne nevyhovovala. Žiaci druhého stupňa chodili za základným vzdelaním do neďalekých Sebechlieb až do roku 1976, kedy bola v Hontianskych Nemciach otvorená nová Základná deväťročná škola v miestnej časti Selá. V súčasnosti sa v nej vyučujú aj žiaci zo susedných obcí (Domaník, Devičia, Rykynčíc, Medovariec, Dvorník, Hontianskych Tesár a Krnišova-Kráľoviec). Školu navštevuje cca 320 žiakov.
V roku 1979 dostala novú budovu i materská škola, ktorá má dve triedy a navštevuje ju cca 45 detí.
Stredné školy – Gymnázium A.Sládkoviča, Obchodnú akadémiu, Stredné odborné učilište poľnohospodárske a potravinárske, Stredisko praktického vyučovania potravinárske -  môžu deti z Hontianskych Nemiec navštevovať v neďalekej Krupine, ostatné stredné a vysoké školy najbližšie vo Zvolene a Banskej Bystrici.


7.19 Zdravotníctvo
V minulosti i dnes je zdravotnícke zabezpečenie na primeranej úrovni a poskytuje dostatočný potenciál prvého zákroku, ako aj ambulantné služby.
Zdravotné stredisko s ambulanciami praktického lekára a odborných ambulancií bolo zriadené v roku 1967. V súčasnosti je v obci zdravotnícke zariadenie kde okrem praktického lekára poskytuje služby lekáreň, rýchla záchrana zdravotná slanica, gynekológ a stomatológ. Táto zdravotná starostlivosť je poskytovaná nielen pre miestnych občanov, ale aj obyvateľov príslušnej spádovej oblasti.
Dobré zastúpenie služieb zdravotnej starostlivosti je sústredené v Krupine, kde zdravotnú starostlivosť poskytujú tieto zariadenia: Pohotovosť pre dospelých, Pohotovosť pre deti a dorast.
Nemocnica s Poliklinikou - poskytuje zdravotnícke služby lôžkových oddelení: Interné oddelenie, Chirurgické oddelenie, Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie, Detské oddelenie, Kožné oddelenie a Pôrodnícko-gynekologické oddelenie.
Ambulantné služby: Očné, Infekčné, Ortopedické, Urologické, Diabetické, Psychiatrické. 
Vzhľadom na blízkosť zdravotníckych služieb v Krupine môžeme konštatovať, že potrebné zdravotnícke služby majú k dispozícií aj obyvatelia obce Hontianske Nemce. 


7.20 Kultúra a ľudové umenie
Kultúra a ľudové umenie po stáročia vychádzalo zo spôsobu života a práce roľníkov. Napriek ťažkej práci sa vo voľných chvíľach roľníci radi zabávali a spievali pri dobrom vínečku. Nemali síce kompletnú ľudovú muziku, ale na dobrú náladu a do tanca im hrala kapela z miestnych hráčov.
Určitý predvoj histórii dychovej hudby tvorila podľa zápisu v slovenskom protokole zo septembra 1896 dychovka, založená pravdepodobne ešte pred týmto rokom. Intenzívnejšie sa hudobnou činnosťou začali zaoberať mladí ľudia okolo roku 1905 pod vedením miestneho učiteľa. Bol to začiatok dychovej hudby v Hontianskych Nemciach. V kapele hralo 10 hudobníkov a postupom času sa k nej pripojil aj spevácky zbor, ktorý účinkoval s dychovkou. V roku 1965 v obci pracoval hudobný krúžok, zložený z mladých hudobníkov tanečných skladieb, ktorí pracovali za výdatnej finančnej podpory bývalého JRD. Dychovka hrávala v okolitých obciach, zúčastňovala sa prehliadok, kde spravidla vždy dobre obstála. V roku 1971 získala 1. miesto v okresnej a 2. miesto v krajskej súťaži dychových hudieb. 
So životom obyvateľov Hontianskych Nemiec je úzko spätá i ľudová pieseň. Prostredníctvom piesní ľudia vyjadrovali svoje citové a vzťahové príbuznosti k človeku, k práci, k svojmu okoliu, k láske, radosti i trápeniu, svoje piesne interpretovali pri každej vhodnej príležitosti.
Pokračovateľom hudobníkov či  spevákov a nositeľom miestnych tradícií je miestny folklórny súbor“Chyžišťan“, ktorý bol založený v roku 1971.
V roku 1979 bol založený aj detský spevácko – tanečný súbor „Zvonček“, ktorý hneď po roku svojej činnosti získal ocenenie na súťaži detských súborov v Dobrej Nive.
Kultúrna činnosť v tejto obci je skutočne bohatá, dodnes tu pracuje úspešný  ochotnícky divadelný súbor s bohatou históriou. Prvú divadelnú hru uviedli v roku 1921 a od roku 1926 súbor vystupoval aj na javiskách okolitých obcí, bol úspešný na rôznych súťažiach, z ktorých najcennejšie je 2. miesto v okresnom kole.   Keď sa v roku 1949 v Hontianskych Nemciach začal stavať kultúrny dom divadelníci zahrali dve divadelné hry, výťažok z ktorých venovali na stavbu kultúrneho domu.
Súčasťou života obyvateľov vidieka bolo dodržiavanie rôznych zvykov a tradícií, viažúcich sa buď k rodinným udalostiam (svadby, krstiny), alebo vyplývajúcim z kalendárneho obdobia (jar- Veľká noc, stavanie májov, leto-Jánske vatry, jeseň-priadky, páračky, zima - Mikuláš, Lucia, Vianoce) 
Obec má aj svoj typicky Nemčiansky ľudový kroj.


7.21 Obchody a služby
Aj oblasť obchodov a služieb patriaca ku komplexnosti života obyvateľov obce je podmienená blízkosťou mesta Krupina, kde sú takmer všetky potrebné služby, ktoré využívajú aj obyvatelia Hontianskych Nemiec, aj keď v obci sú poskytované služby na dobrej úrovni, široká je aj sieť obchodov.
V súčasnosti v prevádzke v obci je päť predajní s potravinami a zmiešaným tovarom, jedna predajňa mäsa a mäsových výrobkov, dve predajne s priemyselným tovarom a domácimi potrebami, jedna výrobňa a zároveň aj predajňa zmrzliny, jedno kvetinárstvo s pohrebnými službami, jeden veľkosklad potravín a priemyselného tovaru. Dajú sa tu zakúpiť náhradné súčiastky na automobily, funguje obchod s palivami (Uhoľné sklady HONT – sklad a rozvoz uhlia).
Bolo by vhodné otvoriť aspoň jednu predajňu s textilom, odevmi, obuvou a galantériou.


Z oblasti reštauračných služieb a služieb rýchleho občerstvenia sú na území obce.
Motorest TRANZIT, poskytujúci ubytovacie a stravovacie služby 
Furmanská reštaurácia
1 -pohostinstvo 
2 poskytovatelia ubytovania v súkromí

Z oblastí dopravných a motoristických služieb v obci nie je možnosť využívania osobnej a nákladnej dopravy. Opravárenské služby poskytuje  dielňa pre karosárske práce s pneuservisom.
Na slušnej úrovni sú poskytované aj ďalšie služby pre občanov – sú tu:
dva kadernícke salóny, 
krajčírstvo 
pohrebníctvo
kamenárstvo
V obci je prevádzka slovenskej pošty 


7.22 Šport
Organizovaný športový život v Hontianskych Nemciach začal písať históriu športu od roku 1937, kedy mladí ľudia študujúci v rôznych slovenských mestách počas prázdnin organizujú výstupy na Sitno, či na výlety kúpania sa do Krupinice, hrávajú volejbal.
Začiatkom roka 1947, najmä mladí ľudia zakladajú TJ SOKOL  s jediným a to futbalovým oddielom. Vybudovalo sa futbalové  a volejbalové ihrisko.
Futbalové mužstvo spočiatku hrávalo len s okolitými dedinami, ale po prihlásení sa do okresnej súťaže v roku 1948 až do roku 1963 hrávalo striedavo v II. a III. triede okresov Krupina, Zvolen  Šahy. V ďalšom období až do roku 1968 mužstvo hralo v I. triede okresov Zvolen, Banská Bystrica a Žiar nad Hronom. Od začiatku 70-tych rokov až do roku 1993 sa mužstvo udržiavalo spravidla v II.triede okresných súťaží, s výnimkou rokov 1979 a 1983, kedy si vybojovalo postup do I. triedy. V obidvoch prípadoch sa v nej udržalo len jednu sezónu.
V roku 1969 nadväzujú funkcionári TJ priateľskú spoluprácu s predstaviteľmi telovýchovnej jednoty v  juhoslovanskej (slovenske)j obci  Kysač, kde odohrajú niekoľko priateľsých futbalových stretnutí. Začiatkom 70-tych rokov futbalisti Hontianskych Nemiec zohrávajú aj priateľské zápasy s ligovými mužstvami Trnavou, Prešovom, Interom Bratislava.
 V súčasnosti pôsobí v obci 5 futbalových družstiev – sú to:
„A“ mužstvo seniorov – hrá v I. triede regionálnej  súťaže
„B“  mužstvo seniorov  –    hrá v III. triede regionálnej súťaže
 dorastenci –   hrajú V. ligu
 starší žiaci –  hrajú III. ligu
 mladší žiaci – hrajú III.ligu 

V roku 1949 po dostavbe kultúrneho domu bol zorganizovaný stolnotenisový turnaj. Tento šport sa v obci udomácnil a  Nemčania v ňom dosahovali vynikajúce výsledky a Nemčania súťažili za mesto Krupina. 
Dnes sa hrá stolný tenis v telocvični Základnej školy, kde súťažne hrajú dve družstvá  „A“ mužstvo a  „B“ mužstvo. Obidve družstvá pôsobia vo IV. lige.
V obci sú vybudované dva antukové tenisové kurty, kde hráva okresnú súťaž družstvo mužov.
Antukové a hádzanárske ihrisko vybudované v areáli Základnej školy, využívajú hlavne deti a mládež  v popoludňajších hodinách
Na asfaltovej ploche školského areálu sú osadené dva basketbalové koše, ktoré využíva najmä mládež.
Pre veľký záujem občanov všetkých vekových kategórií je v zimnom období  každoročne zriadené (aj keď len provizórne) klzisko s osvetlením.
Pre nasledujúce obdobia bude nevyhnutné dobudovať jeho rozšírenie, zlepšiť kvalitu ľadovej plochy a zabezpečiť bezpečnosť.
Všetky športové zariadenia slúžia tiež na rekreačný šport širokej verejnosti nielen občanov Hontianskych Nemiec, ale aj z okolia. 
V budúcnosti je možné uvažovať s rozšírením ďalších možností na športovanie, najmä vytvoriť podmienky pre pestovanie plaveckých športov a využitie napr. i hlbinného vrtu s teplou vodou v blízkosti obce vybudovaním plaveckých bazénov.


7.23 Cestovný ruch
Obec Hontianske Nemce a jej okolie má veľmi dobré predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu.
Do podstatnej časti územia obce zasahuje svojím okrajom – Sitnianskym predhorím CHKO Štiavnické vrchy, ktoré s množstvom zaujímavých prírodných útvarov, či „tajchov“ ako aj peknou prírodnou scenériou dávajú predpoklady na rozvoj pešej turistiky a cykloturistiky v tejto oblasti, aj keď ovplyvnené režimom CHKO. Rozvoj turistiky ( najmä letnej ) umocňujú príjemné klimatické podmienky, nakoľko obec sa radí do teplej klimatickej oblastí s miernou zimou, miernou vlhkosťou a teplom. Priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje 19°C.
Obec Hontianske Nemce leží v oblasti s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou, vrátane ovocinárstva a vinohradníctva. Sú tu tiež vhodné podmienky pre pestovanie ekologicky čistých, poľnohospodárskych produktov, ktoré môžu byť lukratívnym predajným príp. i exportným artiklom. Vzhľadom k dobrému komunikačnému napojeniu na krupinskú sídelnú os má obec priaznivé predpoklady pre rozšírenie  ekonomických aktivít ako je: spracovanie poľnohospodárskych produktov na polotovary, resp. finálne výrobky, výroba ekologicky nezávadných potravín.
Cestovný ruch  s využitím existujúcich atraktivít, príp.dobudovaním chýbajúcich kapacít vybavenosti sa v budúcnosti môže stať zdrojom nových pracovných príležitostí a tým aj novým impulzom obce čiastočne eliminovať predpokladaný nepriaznivý vývoj. 


7.24 Spolky, kluby a združenia
Spolková činnosť v obci ma taktiež svoju históriu. Medzi najstaršie sa radí Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý bol založený po prvej svetovej vojne. V súčasnosti má 72 členov. Svoju činnosť 12 rokov vyvíja Poľovné združenie Chyžištie, ktoré hospodári na výmere 3 668 ha. Poľovníctvo tu má bohatú tradíciu, prvý poľovnícky spolok – Sokol -  bol založený v roku 1949. Poľovný revír tvorí jelenia a diviačia zver, tiež bažanty.
Občania v poproduktívnom veku sa združujú v spolku Jednota dôchodcov.
Bohatú históriu má kultúrna činnosť. V obci pracuje niekoľko súborov - Folklórna skupina Chyžišťan, Detský folklórny súbor Zvonček, Divadelný ochotnícky súbor, dychová hudba Hontianka, Spevácky zbor dospelí, Spevácky zbor mládežnícky 


7.25 Finančný vývoj obce 
Na základe zistených a overených výsledkov hospodárenia obec od vzniku samosprávy od roku 1990 hospodárila dobre.
Obec má pravidelné príjmy z prenájmu nebytových priestorov a z dane z nehnuteľností.
Pravidelne zabezpečovala všetky funkcie vyplývajúce zo zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb.
Výber daní a poplatkov a dotácií od štátu zabezpečovali dostatočný zdroj financií na zabezpečovanie základných funkcií obce a nemala problémy z druhotnou ani prvotnou platobnou neschopnosťou. 
Obec v uplynulých rokoch dostala účelové dotácie na plynofikáciu obce.
V roku 2005 zo Štátneho fondu rozvoja bývania Slovenskej republiky na výstavbu nájomných bytov 200 tis. Sk.
Z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja 3 330tis.Sk.
Úver obce predstavuje  5 907 tis. Sk 
V uplynulých troch rokoch bolo hospodárenie obce nasledovné:

Rok                         Príjem/ Sk Výdaj / Sk                   Výsledok hospodárenia/Sk
2004 27 977 000,-         27 116 000,- +    861 000,-
2005   28 138 000,- 26 126 000,- + 2 012 000,-
2006   31 296 000,- 30 625 000,- +    671 000,-
  

 
8 Analýza problémov
Vychádza zo stavu a potenciálu obce popísanej v kapitole popis a analýza potenciálu územia.
Analýza a jej zhrnutie je spracovaná v štandartnej štruktúre metódy SWOT.
Univerzálna analytická metóda SWOT slúži pre jednotnú identifikáciu a formalizáciu výsledkov analýzy so zameraním na rýchly prehľad o dobrých a zlých stránkach obce, možnosti zlepšenia predpokladov a rizík rozvoja. Z týchto poznatkov je možné formalizovať strategické ciele, vybrať a určiť priority. Metóda je používaná v programoch rozvoja a projektoch rozvoja s väzbou na možnosť čerpania finančných prostriedkov z fondu EÚ. V prípade ďalšieho upresnenia programu v budúcnosti je možnosť využiť tiež analýzu z hľadiska ďalšieho rozvoja obce. 


Analytická časť je popísaná v tejto štruktúre a obsahu:



Štruktúra
Z hľadiska štruktúry sleduje rámec metódy SWOT:
silné stránky – rezervy – určujú potenciál obe
slabé stránky – prekážky – určujú možnosti zlepšenia
príležitosti – možnosti – určujú vhodnosť využitia potenciálu
riziká – ohrozenia – určujú limity pre realizáciu

Obsah
Z hľadiska obsahu sú na základe popisu jednotlivých charakteristík potenciálu spravidla tieto problémové oblasti:
územie
ekonomika,
ľudské zdroje,
životné prostredie,
infraštruktúra,
cestovný ruch

Zhrnutie analýzy


8.1 Silné stránky
8.1.1 Územie
Silnou  stránkou  územia obce je  jej dobrá polohová predispozícia.
Dostupnosť železničnej dopravy – Zvolen – Šahy, cestná križovatka smerom na Levice, Šahy, Zvolen Banskú Štiavnicu.
Blízkosť kúpeľného mesta Dudince 17km. Miestny termálny vodný zdroj s teplotou vody  46,7 stupňa Celzia.


8.1.2 Ekonomika
Vhodné podmienky pre diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby, vyvážený pomer poľnohospodárskej a lesnej krajiny, bohatstvo lesov.
Rozvinuté vinohradníctvo a ovocinárstvo


8.1.3 Ľudské zdroje
Lacná pracovná sila, Uchovávanie kultúrneho dedičstva a ľudových tradícií.
Prezentácia športu, kvalitné základné školstvo
Potencionálne vhodné objekty pre využitie starším občanom.  Objekty vhodné pre mládež.



8.1.4 Životné prostredie
Čisté životné prostredie vhodné na pestovanie ekologicky čistých poľnohospodárskych produktov. Chránené lokálne územia. Plynofikácia obce, bohaté prírodné zdroje, drevná hmota, drvené štrky.



8.1.5 Infraštruktúra
Primeraná technická infraštruktúra. Zabezpečenosť podstatnej časti   obce 80% pitnou vodou z verejného vodovodu. Ukončená plynofikácia obce. Výhodná geografická poloha obce, cestná komunikácia sever-juh 


8.1.6 Cestovný ruch
Silný potenciál na rozvoj cestovného ruchu – vidiecka turistika, agroturistika, cykloturistika.
Prírodné krásy Štiavnických vrchov.
Bohatá história obce so zachovaným kultúrnym dedičstvom, ľudovými tradíciami, kultúrnymi a spoločenskými podujatiami.
Potenciál domčekov s vínnymi pivničkami v časti Vinice, vhodné na štýlové ubytovanie a pohostenie.
Potenciál reštauračných a stravovacích služieb, termálna voda 


8.2 Slabé stránky 
8.2.1 Územie
Zlá dopravná infraštruktúra a chýbajúci obchvat obce, chýbajúca technická infraštruktúra odpadového hospodárstva, chýbajúca infraštruktúra na šírenie káblového televízneho signálu a  siete mobilných operátorov.



8.2.2 Ekonomika
Je v súčasnosti slabou oblasťou.
Transformácia poľnohospodárskeho družstva a jeho rozdrobenie na viac poľnohospodárskych fariem znamenala nestabilitu poľnohospodárskych podnikov, ich finančné poddimenzovanie, čo spôsobilo znížený počet pracovných miest a značný ekonomický pokles. Chýbajú širšie podnikateľské aktivity, výroba a nedostatočné sú aj služby. Handicapom sú tiež nevysporiadané vlastnícke vzťahy a chátrajúce objekty. V súčasnosti je obec zásobárňou pracovnej sily pre neďalekú Krupinu, či Zvolen a vzdialenejšiu Banskú Bystricu.
V súčasnosti zisťujeme aj slabší záujem obyvateľov o podnikanie.


8.2.3 Ľudské zdroje
Demografický vývoj je v období najmä posledných desiatich rokov nepriaznivý. Slabou stránkou je aj nedostatočná aktívna politika zamestnanosti. Chýba výrobný podnik v obci, resp v blízkom okolí, ktorý by vytvoril pracovné príležitosti. Nie sú vytvorené priaznivé podmienky pre miestnych podnikateľov a živnostníkov. Slabé možnosti uplatnenia mladých ľudí po ukončení SŠ, VŠ. Pracovná sila je nútená odchádzať za prácou do vzdialenejších regiónov, ale najmä na turnusové práce do zahraničia.
Vysoký podiel občanov obce so základným a učňovským vzdelaním.
Nárast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku, prehlbovanie chudoby, vyľudňovanie vidieka – odchod mladých ľudí z obce. Slabou stránkou je absentujúca pomoc starým spoluobčanom a využitie voľného času pre deti a mládež.


8.2.4 Životné prostredie
Hlavným faktorom, negatívne ovplyvňujúcim životné prostredie je prieťah cesty 1/66 územím obce, kde značné percento celkovej hustoty dopravy pripadá na kamiónovú dopravu. Medzi slabé stránky je potrebné uviesť - verejné priestranstvá a miestny potok sú znečistené odpadkami, či splaškami, koryto potoka zanesené nánosmi bahna, vytváranie divokých skládok v intraviláne obce, nedostatočne zabezpečená kvalita pitnej vody, znečistené okolie rodinných domov v blízkosti fariem chovu hospodárskych zvierat, čo kazí vzhľad obce.  Väčšiu pozornosť si zaslúžia aj verejné priestranstvá. Rekonštrukcia historických a kultúrnych pamiatok.


8.2.5 Infraštruktúra
Slabou stránkou je aj neexistujúca kanalizácia a ČOV v obci, znečistený, nedokončený vodovod sporadicky problém aj so zásobovaním  pitnou vodou. Cesty poškodené výstavbou vodovodu a plynu, chodníky, dopravné značenie miestnych komunikácií, parkovisko pri miestnom cintoríne,  nezregulované riečište časti miestneho potoka Rakovčok, lávky či mosty sú viditeľnou slabou stránkou obce. Chýbajú aj lepšie podmienky na využívanie siete mobilných operátorov, ako aj možnosť sledovania viacerých televíznych programovaj aj prostredníctvom káblovej televízie, internetizácia. Fasády budov ( rodinné domy aj obecné budovy) najmä popri hlavnej kominikácii tiež pôsobia schátralým dojmom. Problémom je nedostatočné a poruchové verejné osvetlenie obce. Základná škola dodnes nie je splynofikovaná a schátralým dojmom pôsobí aj samotná budova.
V oblasti sociálnej infraštruktúry chýba starostlivosť o starých a osamelých občanov ako aj poradenstvo v sociálnych službách. 


8.2.6 Cestovný ruch
Handicapom cestovného ruchu je jeho výrazná letná sezónnosť –nakoľko je veľmi malá pravdepodobnosť vybudovania produktov zimnej turistiky, vzhľadom ku klimatickým podmienkam obce.  Slabou stránkou sú zlé cesty a neupravené a znečistené vodné toky, nedostatočná úprava obecných plôch, chýbajúce oddychové zóny. Problémom sú ubytovacie a reštauračné kapacity. Slabá propagácia obce, nevybudované cyklotrasy a náučné chodníky. 


8.3 Príležitosti
8.3.1 Územie
Vypracovanie Smerného územného plánu rozvoja obce, dobudovanie infraštruktúry. 
Príležitosťou je využitie finančných zdrojov EÚ, SR a VÚC, dobudovanie technickej infraštruktúry pre rozvoj cestovného ruchu, využitie ľudského potenciálu a daností územia regiónu ktorými sú:
 - dobré životné prostredie
 - osadenie obce do lona hôr
 - okolitá príroda
 - zaujímavá kvetena
 - chránené lokality
 - poľovné revíry
Dobudovanie infraštruktúry obce, využitie historických a kultúrnych pamiatok obce a jej okolia, termálny prameň – alternatívne využite ako zdroja energie. 


8.3.2 Ekonomika
Príležitosťou zvýšenia ekonomického potenciálu je vybudovanie priemyselných zón, resp. remeselného dvora v obci, využitie majetku obce na podnikateľské účely a využitie obecných objektov na vybudovanie domu pre opatrovateľskú činnosť starých a osamelých občanov obce  - za spoluúčasti obce, tretieho sektoru a súkromného sektoru. Ďalej je to príležitosť spracovania dreva, využitie odpadovej drevnej hmoty, využitie alternatívnych zdrojov energie, vybudovanie čerpacej stanice PHM, využitie poľnohospodárskych produktov so zameraním na produkty – vínnej  révy a ovocných produktov.
Vytvorenie podmienok pre cestovný ruch tiež môže zvýšiť ekonomický potenciál obce.
Podpora živnostníkov a podnikateľov vytvorí predpoklady na zamestnanosť a celkový rozvoj obce.  


8.3.3 Ľudské zdroje
Príležitosťou je sprístupnenie internetu a knižnice pre občanov, vzdelávanie  pre mládež, produktívne obyvateľstvo, tretí vek, ako aj pre Rómov s možnosťou výučby cudzích svetových jazykov. Rekvalifikáciou na remeslá, obchody a služby, aj pre potreby cestovného ruchu, možno vytvoriť podmienky na zvýšenie zamestnanosti. Zvýšenie odbornej a vzdelanostnej úrovne  pracovnej sily je dobrým predpokladom pre rozvoj obce. Dobudovanie učebne pre celoživotné vzdelávanie a rozvoj informačných technológií, starostlivosť o starých občanov a mládež, podpora občianskych aktivít, podpora kultúry vytvoria trvalo udržateľný rozvoj a zvýšia potenciál obce.
Rozvoj športu dáva predpoklad zdravšieho vývoja obyvateľov. Vzhľadom k zameraniu športových aktivít predovšetkým na futbal je potrebné vybudovať multifunkčné ihrisko pre viacero druhov športu s umelým osvetlením, s umelým trávnikom a podchytiť najmä mládež. 


8.3.4 Životné prostredie
Vybudovanie obchvatu cesty č.1/66 mimo zastavaného územia obce výraznou mierou prispeje k zlepšeniu kvality životného prostredia. Zabezpečenie chýbajúcich potrieb kvalitatívneho zlepšenia životného prostredia, skultúrnenie a zveľadenie obce dáva možnosť skrášlenia obce, čo bude  mať za následok zlepšenie kvality života občanov. Doregulácia a vyčistenie miestnych tokov, vybudovanie oddychových zón a námestia obce s malým parkom zlepší celkový vzhľad obce.
Podpora miestnych organizácii na zlepšenie a ochranu životného prostredia v obci.


8.3.5 Infraštruktúra 
Príležitosťou je využitie finančných prostriedkov na vybudovanie kanalizácie s čističkou odpadových vôd, rekonštrukciu ciest a chodníkov, reguláciu potokov, úpravu a obnovu mostov a lávok, rekonštrukciu obecných budov, vybudovanie letného kina, či futbalovej tribúny ako aj súboru garáží. Výstavba domu s opatrovateľskou službou pre starých a osamelých občanov, resp. rekonštrukcia iných obecných objektov na tento účel. Zateplenie obecných budov, výstavba nových bytových jednotiek, výstavba autobusových čakární, vybudovanie kábelových rozvodov pre televízne vysielanie, rekonštrukcia miestneho rozhlasu a verejného osvetlenia.


8.3.6 Cestovný ruch
V oblasti cestovného ruchu sú veľké možnosti  vybudovania turistických a cykloturistických trás, využitia teplého prameňa a vybudovania termálneho kúpaliska, využitie zaujímavej vinohradníckej  lokality s viničnými domčekmi – v časti Vinice, skvalitňovanie poskytovaných služieb pre turistov, dobudovanie ubytovacích a stravovacích kapacít ako aj športových areálov pre voľnočasové aktivity turistov. Ponuka ďalších rôznych produktov cestovného ruchu. ponuka miestnych gastronomických  špecialít, ochutnávka a predaj tradičných vín s komplexnými službami pre turistov 
Skvalitňovanie realizácie divadelných slávností v prírode - stretnutí milovníkov divadla, ochotníkov a záujemcov o prejav ľudovej divadelnej kultúry a ich vypracovanie sa na celoslovenský, príp. i medzinárodný  rozmer.
V záujme zachovania hmotného kultúrneho dedičstva je tu možnosť zriadenia Nemčianskeho múzea 
Osveta a výchova obyvateľov k rozvoju cestovného ruchu ako forma samozamestnania, zriadenie a vužívanie turistického informačného centra, propagácia obce 
Možnosti poľovačiek, rybolov, chov koni, zriadenie chovných staníc - sú dobré príležitosti na rozvoj cestovného ruchu.  


8.4 Riziká
8.4.1 Územie
Medzi hlavné riziká patrí nedostatočná koncepcia rozvoja územia. Pri pomoci financií z fondov EÚ to môže byť nedostatočná previazanosť prostriedkov, ako nedostatok financií na spolufinancovanie.
Rizikom je tiež odliv kvalifikovaných pracovníkov – mladých ľudí po ukončení vzdelania. Z dôvodu nevyriešených vlatníckych vzťahov hrozí nárast počtu chátrajúcich objektov.


8.4.2 Ekonomika
Hlavným rizikom je chýbajúca, resp nedostatočná podpora rozvoja vidieka zo strany štátu. Ďalej je to nedostatok financií, malý záujem investorov a partnerov, podieľať sa na rozvoji obce a nedostatočná pripravenosť na manažment rozvoja. Slabý marketing pre získanie partnerov k podnikaniu a investovaniu. Rizikom ďalej je  nepripravenosť projektov rozvoja, zhoršujúca sa ekonomická situácia obyvateľov Slovenska, rast cien dovolenky v domácom cestovnom ruchu, zníženie počtu účastníkov. 

8.4.3 Ľudské zdroje
Rizikom je nezáujem občanov o veci verejné. Pokles životnej úrovne, odliv mladých ľudí, dochádzanie za prácou do vzdialenejších regiónov a zahraničia, starnutie obyvateľstva, narastajúca chudoba.


8.4.4 Životné prostredie
Rizikom sú chýbajúce projekty využitia prírodných daností. Nedokončená reforma verejnej správy, nízka informovanosť a angažovanosť občanov. Nízka rozpracovanosť projektov na ochranu životného prostredia - výstavbu kanalizácie a ČOV, reguláciu potokov, výstavbu mostov a lávok. Ohrozením je tiež pokles pracovníkov v poľnohospodárstve, čo môže spôsobiť problémy s údržbou krajiny, krajinotvorbou a ochranou životného prostredia. Nie je tiež zabezpečená ochrana územia pred havarijnými situáciami.


8.4.5 Infraštruktúra
Závažným rizikom je nevyužívanie finančných zdrojov EÚ z dôvodu nepripravených technických projektov a projektov pre získanie finančných prostriedkov, pre riešenie rekonštrukcie ciest, chodníkov. Nedostatok finančných prostriedkov na zriadenie technickej infraštruktúry pre potreby cestovného ruchu, nedostatočná podpora rozvoja zaostalejších oblastí. Rizikom pri vypracovaní projektov sú nevyjasnené vlastnícke vzťahy pozemkov. 



8.4.6 Cestovný ruch
Aj v tejto oblasti je rizikom nedostatok finančných prostriedkov, slabá angažovanosť občanov pri rozvoji cestovného ruchu vo väzbe na podnikateľské zámery, dlhá doba schvaľovania projektov zo štrukturálnych fondov. Klesajúci záujem o dovolenku na Slovensku domácich aj zahraničných turistov. Projekty na rozvoj cestovného ruchu sú neriešené z dôvodu nestabilnej a často meniacej sa legislatívy pre získavanie zdrojov v rámci SR a taktiež nevyjasnených vlastníckych vzťahov pozemkov. 


8.5 Zhrnutie SWOT
Silné stránky
- Dobrá polohová predispozícia
- Prírodné krásy Štiavnických vrchov
- Chránené lokálne územia
- Termálna voda
- Veľký potenciál pre rozvoj cestovného ruchu – vidiecka turistika, agroturistika, cykloturistika
- Vinohradnícka časť Vinice s vínnymi domčekmi a pivničkami
- Dostupnosť železničnej dopravy
- Blízkosť dopravného železničného uzla ZV
- Potenciál reštauračných a stravovacích služieb
- Dopravná cestná križovatka
- Možnosť využitia daností mesta Krupina
- Blízkosť kúpeľného mesta Dudince
- Zdravé životné prostredie
- Bohatstvo lesov
- Vyvážený pomer poľnohospodárskej a lesnej krajiny 
- Vhodné podmienky pre diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby
- Rozvinuté vinohradníctvo a ovocinárstvo
- Lacná pracovná sila
- Kvalitná základná škola s materskou školou
- Objekty vhodné pre mládež a starších 
- Vysoká napojenosť na vodovod – obec má vlastný vodovod
- Vysoký stupeň plynofikácie 
- Poľovníctvo
- Zachované kultúrne dedičstvo a ľudové tradície, divadelníctvo
- Potenciál objektov, vhodných pre využitie starším občanom a mládeži 
Slabé stránky
- Ekonomická stagnácia
- Nedostatok pracovných príležitostí
- Nepriaznivé podmienky pre živnostníkov a podnikateľov
- Nízky záujem obyvateľov o podnikateľské aktivity
- Málo rozvinutá remeselná činnosť
- Nepriaznivý demografický vývoj, starnutie obyvateľstva 
- Odliv kvalifikovanej pracovnej sily, odliv mladých ľudí
- Slabé možnosti uplatnenia mladých ľudí po ukončení SŠ a VŠ vzdelania
- Chýbajúca kanalizácia obce a ČOV
- Miestne toky znečistené odpadkami, či splaškami
- Nedostatočná úprava potokov- nedokončená regulácia riečišťa 
- Nedostatočné riešenie mostov a lávok 
- Priemerný stav miestnych komunikácií a chodníkov
- Prieťah štátnej cesty 1/66 zastavaným územím obce
- Vytváranie divokých skládok TKO v intraviláne obce
- Nezavedený vodovod do všetkých častí obce
- Sporadický problém so zásobovaním pitnou vodou pre Rómov
- Nedostatočné dopravné značenie miestnych komunikácií
- Nedostatočná estetizácia centra obce
- Znečistené okolie rodinných poľnohospodárskych fariem
- Poruchové verejné osvetlenie
- Ošarpané fasády budov (rodinné domy)
- Úprava cintorína, chýbajúce parkovisko
- Chýbajúce služby pre starých občanov
- Nedostatočné poradenstvo v sociálnych službách
- Nedostatočné možnosti voľno - časových aktivít mládeže
- Nedostatočné pokrytie siete mobilných operátorov
- Neumožnené káblové pripojenie TV signálu , internet
- Letná sezónnosť cestovného ruchu
- Nevybudované náučné chodníky / jeden/ a cyklotrasy 
- Nevybudované oddychové zóny
- Nedostatočná propagácia obce
- Nepostačujúca informovanosť obyvateľov 
- Chýbajúce kapacity ubytovania 
- Nevyhovujúci skutkový stav časti obecných objektov
- Nevysporiadané vlastnícke vzťahy
- Chátrajúce objekty
- Chátrajúce historické a kultúrne pamiatky
- Chýba amfiteáter (letné kino) a futbalová tribúna 


Príležitosti
- vypracovanie Smerného územného plánu
- vybudovanie obchvatu štátnej cesty č.1/66 mimo zastavaného územia obce
- Vhodná poloha obce v lone hôr
- Pekná príroda a prírodné danosti
- Poľovné revíry
- Pracovná sila, ktorá dochádza za prácou 
- Vytvorenie podmienok pre cestovný ruch
- Vybudovanie čerpacej stanice PHM
- Vybudovanie priemyselných zón, remeselného dvora
- Využitie poľnohospodárskej produkcie na finálne produkty so zameraním na vínnu révu a ovocie
- Využitie bohatstva lesov a finalizovať produkciu lesných plodov a húb
- Využite majetku obce na podnikateľské účely
- Využitie alternatívnych zdrojov energie
- Využitie termálneho prameňa ako alternatívneho zdroja energie
- Využitie termálneho prameňa na rekreačné účely 
- Využitie obecných budov pre účely využitia starším občanom a mládeži
- Rekonštrukcia historických a kultúrnych pamiatok v obci
- Zriadenie Nemčianskeho múzea
- Spracovanie dreva a využitie odpadovej drevnej hmoty
- Podpora miestnych živnostníkov a podnikateľov
- Sprístupnenie internetu, káblovej TV
- Živnostnícke dotvorenie obchodov a služieb
- Možnosť vzdelávania mládeže, občanov v produktívnom veku, tretieho veku a Rómov 
- Vytvorenie a podpora občianskych združení  
- Využitie  folklórnych tradícií pre cestovný ruch
- Pomocou financií EÚ zabezpečiť výstavbu kanalizácie a ČOV
- Dobudovanie infraštruktúry obce
- Dobudovanie technickej infraštruktúry pre rozvoj cestovného ruchu
- Na základe vypísaných grantov možnosť zveľadenia a skrášlenia obce (výstavby a rekonštrukcie ciest, chodníkov, potokov, mostov, lávok, verejných plôch, autobusových zastávok, výsadby zelene)
- Výstavba nových bytových jednotiek
- Rekonštrukcia a zateplenie obecných objektov
- Vybudovanie domu pre starých občanov s komplexnou opatrovateľskou službou
- Nevyužité priestory poskytnúť na zriadenie remeselného dvora
- Rekonštrukcia miestneho rozhlasu a verejného osvetlenia
- Zachovanie hmotného kultúrneho dedičstva
- Vydávanie obecného periodika 
- Obnovenie divadelnej sály
- Vybudovanie  letného kina, futbalovej tribúny
- Vybudovanie multifunkčného športového areálu /s umelým trávnikom a osvetlením/



Riziká
- Nedostatočná koncepcia rozvoja
- Nedostatočné využívanie zdrojov z fondov EÚ, SR a VÚC
- Nedostatok financií
- Nedostatočné finančné prostriedky na spolufinancovanie projektov
- Nevysporiadané vlastnícke vzťahy 
- Malý záujem investorov
- Chýbajúci územný plán
- Nízka informovanosť a angažovanosť občanov, 
- Nízka rozpracovanosť a pripravenosť projektov pre možnosť čerpania prostriedkov z fondov EÚ
- Nepriaznivý demografický vývoj
- Odliv kvalifikovaných pracovníkov
- Nedostatočná štátna podpora rozvoja vidieka
- Slabý marketing
- Zhoršujúca sa ekonomická situácia obyvateľstva
- Nedokončená reforma verejnej správy
- Pokles pracovníkov v poľnohospodárstve, ohrozujúci údržbu krajiny, krajinotvorbu a ochranu životného prostredia
- Nezabezpečená ochrana územia pred havarijnými situáciami
- neúmerne dlhá doba schvaľovacích procesov projektov zo štrukturálnych fondov
- Klesajúci záujem o dovolenku na Slovensku 

 
9 Stratégia a ciele programu
9.1 Vymedzenie smeru stratégie
Obec Hontianske Nemce so svojim územím a obyvateľstvom v rámci regiónu vytvára priestor, ktorý má nezastupiteľný spoločenský, prírodný, ekologický a hospodársky význam.
Program je založený na uvedomení si historických tradícií súčasných hodnôt, jedinečných daností s predpokladom úspešnosti budúceho rozvoja.
Dané územie po ukončení poľnohospodárskej činnosti družstva je kombináciou zaostávajúceho vidieka s celospoločenským úpadkom a slabou ekonomikou, ale s hodnotami prírodných daností využiteľného potenciálu a ľudských zdrojov aj vo väzbe na mikroregión „KONKORDIA a okolie kúpeľného mesta Dudince“.
Stratégia je zameraná na komplexný rozvoj obce v rámci trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti v kontexte cieľov a regionálnej politiky Banskobystrického samosprávneho kraja, Slovenskej republiky a Európskej únie.
Zmyslom tvorby predloženej stratégie je správne stanoviť a vytvoriť nové podmienky k podnieteniu podpory obyvateľov a samosprávy k tomu, aby sa vlastnými silami snažili o zvýšenie kvality života na základe harmonického rozvoja daností obce.
Formulovanie stratégie obce vychádza z analýzy jej hlavných problémov, zisťovania ich príčin a hľadanie riešení na základe analýzy potenciálnych možností pre rozvoj, ako aj stanovených predpokladov a podmienok reálnosti splnenia definovaných cieľov.
Stratégia je stanovená strategickými cieľmi. Strategické ciele predstavujú pohľad do budúcnosti na najbližších desať rokov. V prípade tohto programu jeho aktuálnosť je možno predpokladať na roky 2007 a 2008 a na nové plánovacie obdobie Európskej únie a to roky 2007 – 2013. Je potrebné počítať s jeho pravidelnou 2 – 3 ročnou aktualizáciou.
Rozvojová stratégia predstavuje nový integrovaný prístup, ktorý je zameraný na ekonomicky zaostávajúce územia identifikované  v Diverzifikovanej politike Banskobystrického samosprávneho kraja v Národnom strategickom pláne rozvoja vidieka SR na r. 2007 –2013 v Národnom strategickom referenčnom rámci SR –  a jeho operačných programoch.  Medzi tieto  zaostávajúce obce patrí aj obec Hontianske Nemce.
Z uvedeného vyplýva väčšia finančná podpora pre tento región. Keďže podmienkou je relevantnosť cieľov obce s vyššími programami, je program základným predpokladom na podporu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Pri spracovaní strategických cieľov sa vychádzalo zo zistených silných a slabých stránok, z príležitosti a rizík, ktoré poskytuje obec s prihliadnutím na podmienky, ktoré sú výsledkom práce pracovnej skupiny, externých expertov, zástupcov samosprávy, ktoré poskytuje aj mikroregión. Pri spracovaní cieľov sa bral zreteľ aj na participáciu občanov.

Program rozvoja obce vytvára spoločnú stratégiu samosprávy, partnerov a obyvateľov s cieľom riešenia problémov obce.
Na báze rozvoja obce možno:
Určiť spoločnú platformu partnerstiev
formulovať stratégiu rozvoja, jej krátkodobé a dlhodobé ciele
ich zabezpečenie formou konkrétnych prostriedkov
zabezpečiť kvalitné riadenie procesu rozvoja

Vízia obce definovaná strategickými cieľmi je základným východiskom, ktorý deklaruje:
na akej úrovni je obec v súčasnosti
kde by realizácia strategických cieľov v danom časovom horizonte mala dospieť
aké strategické ciele si stanovuje
na ktoré problémové okruhy je stratégia zameraná
a ako ich chce dosiahnuť
Realizácia stratégie formulovaná strategickými cieľmi je naplňovaná konkrétnymi projektmi. Hospodársky a sociálny rozvoj je závislý od riešenia všetkých súvislostí a nadväzností s využitím všetkých výhod územia. Preto jednotlivé projekty musia zabezpečovať rozvoj v rôznych oblastiach činností.


9.2 Cieľové a profitujúce skupiny stratégie 
9.2.1 Cieľové skupiny stratégie
- obyvatelia obce
- miestna samospráva – starosta obce – obecné zastupiteľstvo, ktorí majú záujem o rozvoj svojej obce a zvýšenie kvality života jej obyvateľov
- nezamestnaní a marginalizované skupiny 
- obyvatelia mikroregiónu „Konkordia a okolie“
- samospráva a úrad VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorí koordinujú a iniciujú rozvojové programy regiónu a poskytujú podporu na rozvoj
- fyzické a právnické osoby zainteresované na verejno-súkromných  lokálnych partnerstvách
- nezávislý tretí sektor – občianske združenia
- podnikateľský sektor – potrebný pri realizácii operačných programov


9.2.2 Profitujúce skupiny
samosprávne a štátne orgány - pri správe obce,
domáca a zahraničná verejnosť - na základe realizovaných projektov – rozvoja cestovného ruchu,
obyvatelia obce - na základe realizovaných projektov na zlepšenie kvality života,
nezamestnaní - v súvislosti s vytváraním podmienok podnikateľom a živnostníkom na tvorbu nových pracovných miest ako aj samo zamestnanosti,
manažéri a podnikatelia - pri vytváraní kompletných podmienok pre podnikanie,
neziskové organizácie - pri realizácií projektov z vlastnej iniciatívy

9.3 . Strategické ciele
Strategické ciele sú formulované v súlade s analýzou problémov obce, možnosťami ich riešenia s prihliadnutím na využitie potenciálu územia pre ďalší rozvoj aj vo vzťahu k stratégii mikroregiónu  Konkordia, stratégie Banskobystrického samosprávneho kraja, v Národnom strategickom pláne rozvoja vidieka SR na r. 2007 –2013, v Národnom strategickom referenčnom rámci SR – a jeho operačných programoch.  

Po zhodnotení nazhromaždených informácií, ich analýzy a stanovených   predpokladov  navrhuje  obec  na  obdobie rokov 2007 – 2008 s výhľadom do roku 2013 tieto strategické ciele: 




 


Tieto strategické ciele definujú stratégiu programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Hontianske Nemce.

Ich popis je v nasledujúcej štruktúre.
Porovnanie strategických cieľov s cieľmi, prioritami a opatreniami vyšších programových dokumentov – VÚC – OP – NSRR.
Definícia špecifických cieľov – ich relevantnosť voči vyšším programovacím dokumentom.
Popis špecifických cieľov a ich zabezpečenie – formou opatrení – jednotlivých úloh a zoznamom typových projektov.
Definovanie priorít jednotlivých cieľov.
Spôsob zabezpečenia stratégie.

Štruktúra strategických cieľov obce Hontianske Nemce je tvorená s prihliadnutím na väzbu s Programom hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja a Národného strategického referenčného rámca Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013.

Zo strategických cieľov vyplývajú špecifické ciele, úlohy, aktivity a opatrenia konkretizované na podmienky obce uvedené nasledovne:



Strategický cieľ na plánovacie obdobie 

2007 – 2013


Zlepšiť sociálne a ekonomické podmienky života v obci Hontianske Nemce,  zachovanie  kultúrneho dedičstva a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj obce.


1. Dobudovanie  technickej ,občianskej, kultúrnej a sociálnej  infraštruktúry
2. Rozvoj cestovného ruchu so zameraním na kultúrne dedičstvo a tradície v obci
3. Podporiť   pozitívny   sociálny   vývoj   občanov a zlepšiť ich kvalitu života
4. Zabezpečiť sociálny a ekonomický vývoj 
   obce   Hontianske    Nemce  s   využitím 
  miestnych  zdrojov  a  zlepšení  podmienok 
  pre  rozvoj malého a stredného podnikania


Špecifický cieľ  č. 1
Dobudovanie technickej, občianskej, kultúrnej a sociálnej infraštruktúry 

Opatrenia:

I. Zlepšiť cestnú infraštruktúru v obci
1. Oprava a rekonštrukcia asfaltových povrchov ciest a chodníkov v obci (Rakovec –Majer –  Dendiš a v časti Rakovec stará cesta)
2. dokončenie chodníka popri štátnej ceste E 75  Waršava – Budapešť, realizácia I. a III. etapy
3. vybudovanie chodníka pri MK Nová ulica prekrytím súčasného povrchového kanála 
4. V  súlade s prioritami Banskobystrického samosprávneho kraja podporiť výstavbu obchvatu štátnej cesty E 75 (Waršava   –  Budapešť) mimo zastavaného územia obce
5. Výstavba a  rekonštrukcia mostov (poškodených) – vybudovanie spojovacieho  mosta pri Miestnom kultúrnom stredisku 
6. Projekčne pripraviť a vybudovať nový most 


II.  Zlepšiť technickú vybavenosť ochranu v obci
7. Vybudovať celo-obecnú kanalizáciu a ČOV 
8. Vybudovanie oplotenia pre I. pásmo ochrany vodojemu Rakovec
9. Vybudovanie ďalšieho vodného zdroja a komplexné zabezpečenie kvality a ochrany pitnej vody v obecnej vodovodnej sieti
10. Dokončiť rozvody vody v chýbajúcich častiach obce,
11. Upraviť  koryto potoka Rakovčok a  jeho pravidelnou údržbou zlepšiť priechodnosť toku potoka


III.   Zlepšiť  občiansku  a sociálnu  vybavenosť  obce
12. Pripraviť plán rozvoja bývania obyvateľov obce do roku 2010
13. Zrekonštruovanie obecných priestorov (zriadiť priestory za účelom poskytovania služieb pre občanov, resp.  služieb pre turistov)
14. Zrekonštruovanie obecných priestorov, ktoré už neslúžia svojmu pôvodnému účelu  na hospic, či stacionár pre starých ľudí v kombinácii s nájomnými bytmi (polyfunkčný dom)
15. Vybudovanie nájomných  obecných  bytov  ( prestavbou obecných budov, resp. vybudovaním  nových  bytových  domov)
16. Zriadenie káblovej  televízie v obci
17. Položenie telefónnych rozvodov a rozvodov  pre káblovú televíziu do zeme, pokračovať na kabelizácii miestnej telefónnej siete, internetizácii obce ( spolupráca so ST)
18. Rekonštrukcia  rozvodov  miestneho  rozhlasu
19. Rekonštrukcia verejného osvetlenia
20. Revitalizácia zelene a  verejného priestranstva na Námestí obce, rozširovanie plôch zelene a parkov s príslušnou vybavenosťou v obci, vytvorenie oddychových zón na brehu toku rieky Štiavnica 
21. Úprava cintorína a  jeho pravidelná údržba vybudovanie parkoviska pri cintoríne
22. Separovanie odpadu – zabezpečiť častý odvoz odpadu - zefektívniť , zintenzívniť a rozšíriť separovaný zber komunálneho odpadu cez recyklačný fond
23. Vybudovať zberný dvor na triedenie separovaného odpadu
24. Prijať opatrenia na zamedzenie vzniku čiernych skládok


Špecifický cieľ  č. 2
Rozvoj cestovného ruchu so zameraním na kultúrne dedičstvo a tradície  v obci 

Opatrenia

I.    Zvýšiť záujem turistov o obec a okolie 
1. Vypracovanie  stratégie a propagácie obce, budovanie marketingu obce
2. Zintenzívnenie informovanosti obyvateľov mimo obce
3. Príprava a realizácia  remeselného dvora za účelom obnovy tradičných remesiel v priestoroch nevyužitých obecných budov (obecného úradu ) vrátane zriadenia Nemčianskeho múzea
4. Rekonštrukcia a  ochrana kultúrnych pamiatok v  obci,  ich začlenenie do rozvojových aktivít obce
5. Vybudovanie cyklotrás  a  náučných chodníkov v okolí obce
6. Vysporiadanie majetko – právnych vzťahov ( pozemkov,) za účelom prípravy na  budovanie infraštruktúry a následných ekonomických prínosov pre obec
7. Vybudovanie spevnených prístupových ciest k viniciam
8. Vytvorenie oddychovej zóny pri viniciach s možnosťou jej rekreačného využitia
9. V lokalite „na Viniciach“ projekčne pripraviť a vybudovať stály prírodný amfiteáter pre  poriadanie divadelných slávností, regionálneho foklórneho festivalu i jednotlivých kultúrnych aktivít
10. Využiť teplý vrt, pre potreby obyvateľov obce
11. Vybudovať cykloturistické trasy medzi atraktívnymi miestami Hontianskych Nemiec a Štiavnickými jazerami (okolím Banskej Štiavnice) - v spolupráci s mikroregiónom „Konkordia“
12. Podporiť vybudovanie „ekoosady“ - na viniciach.

II.    Zlepšiť vzhľad obce a kvalitu životného prostredia
13. Dokončiť multifunkčný športový areál ( prevádzka a údržba tenisové  kurty, nohejbalové ihrisko,futbalové ihriskos krytou tribúnou ) s umelým trávnikom a umelým osvetlením.
14. Vybudovať v obci ihrisko pre deti, oddychovú zónu s lavičkami.


Špecifický cieľ č. 3

Podporiť pozitívny sociálny vývoj občanov a zlepšiť ich kvalitu života

Opatrenia 
I.    Aktivizovať občanov na zapojenie do kultúrno-spoločenských akcií obce 
1. Vytipovať a pripraviť miesta pre spoločné stretnutia občanov
2. V zástavbách rodinných domov kompozične doriešiť vzhľad ulíc výsadbou zelene a  parkov  skrášlenie  obecných  priestorov pred domami
3. Organizovať občanov na kultúrne akcie v obci
4. Organizovať spoločenské zábavy a diskotéky pre mladých aj starších občanov
5. Organizovať pravidelné stretnutia s dôchodcami
6. Postupne  zaviesť  opatrovateľskú službu v obci (podľa finančných možností obce)
7. Zabezpečiť  v  obecnej knižnici napojenie na internet a v spolupráci so ZŠ zriadiť  internetovú  miestnosť  pre  širokú  verejnosť  v obci (infovek - otvorená škola ).


II.    Zlepšiť prácu s mládežou a zapojiť ju do verejného života
8. Organizovať akcie pre mládež so  zameraním na ľudovú kultúru
9. Zabezpečiť osvetu protidrogových a protispoločenských aktivít
10. Organizovať športové podujatia.




III.    Zlepšiť podmienky a predpoklady pre aktivizáciu občanov za účelom vecí verejných
11. Zlepšiť informovanosť občanov (internet, i-domy, televízne štúdio, regionálna a obecná tlač),koordinovať environmentálnu výchovu všetkých skupín obyvateľstva
12. Zlepšiť spolunažívanie občanov a zvýšiť ich spolupatričnosť   k obci.
13. Zabezpečiť  zlepšenie  komunikácie a spolupráce medzi občanmi
14. Vytvoriť v obci skupinu policajných dobrovoľníkovna kontrolu poriadku vo večerných hodinách
15. Zabezpečiť pozitívny sociálny vývoj obyvateľov, eliminovať neistotu v rodine.



Špecifický cieľ č. 4  
Zabezpečiť sociálny a ekonomický vývoj obce Hontianske Nemce  využitím miestnych zdrojov a zlepšenie podmienok pre rozvoj malého a stredného podnikania


Opatrenia
I.    Vytvoriť podmienky pre dobré podnikateľské prostredie v obci
1. Pripomienkovať legislatívu a zabezpečiť daňové úľavy pre miestnych podnikateľov
2. Zlepšiť podmienky pre investorov
3. Pripraviť  koncepciu pre využitie obecných pozemkov pre podnikateľské účely a IBV ( individuálnu bytovú výstavbu).

II.    Spolupodieľať sa na vytvorení predpokladov na zvýšenie
životnej úrovne obyvateľov obce so zameraním na ich zamestnanosť 
4. Vytvoriť  nové  pracovné príležitosti v spolupráci   podnikateľskými   subjektami
5. Iniciovať vstup investorov a podporiť zakladanie  živností
6. Podporiť podnikanie v oblasti služieb
7. Vybudovať čerpaciu  stanicu PHM  v obci ( v spolupráci s domácimi  podnikateľmi)
8. Rekvalifikovať nezamestnaných z  nízkou kvalifikáciou s cieľom       založenia živnosti
9. Zabezpečiť akceptáciu  domácich ľudských a podnikateľských zdrojov v obci
10. Zabezpečiť zdroje (finančné, ľudské, energetické, surovinové, informačné) pre realizáciu projektov.


III.      Zvýšenie a udržanie  poľnohospodárskej výroby v obci
11. Zabezpečiť rozvoj malých a stredných  podnikateľov v oblasti, lesníctva, rybárstva a poľnohospodárstva( podpora začínajúcich agropodnikateľov).
12. Posilniť význam poľnohospodárstva v obci a  prepojiť ho s funkciou   spracovateľských a obchodných prevádzok a  službami v regióne Hontu a okolia (zásobovanie obcí a stredísk turistiky - napr. Krupina, Dudince, Banská Štiavnica), zintenzívniť pestovanie zeleniny.
13. Obnova  tradičných  ovocných sadov a založenie nových sadov pre veľké aj drobné ovocie, zamerať sa aj na spracovanie týchto produktov. Obnovu koordinovať s rozvojom včelárstva            a spracovania medu.
14. 1Obnova a rozšírenie vinohradov, finalizácia produkcie hrozna, obnova a rozvoj vínnych pivníc so  zameraním  na  rozvoj agroturistiky a  vidieckej   turistiky. 
15. Zabezpečiť rozvoj vytvorením podmienok pre živnostníkov na      využívanie bohatstva  lesných  plodov a húb  obdobne  ako poľnohospodársku  produkciu, zber  lesných  plodov  a  húb využívať tiež  ako jednu z foriem rekreácie a relaxácie.
16. Posilniť význam  poľnohospodárstva v  obci založením a pestovaním intenzívnych „energetických“ porastov lesných drevín na využitie pre energetické účely.
17. Pre rozvoj vidieckej turistiky použiť upravené poľnohospodárske objekty
18. V spolupráci s poľovníckym združením vybudovať oboru pre intenzívny chov raticovej zveri (jelene, daniele, muflóny).
19. Zabezpečiť  rozvoj  v  potravinárskom sektore vytvorením  podmienok pre živnostníkov a rekonštruovať nevyužívané objekty, resp.  vybudovať nové pre pekáreň, spracovanie ovocia, zeleniny a húb, mäsa a diviny - mraziareň, muštáreň,  sušiareň, likérka.







9.4 Relevantnosť strategických cieľov obce voči operačným programom
Opatrenia a aktivity obce Hontianske Nemce 
( plánovacie obdobie 2007 – 2013)

Strategický cieľ
Zlepšiť sociálne a ekonomické podmienky života v obci Hontianske Nemce zachovanie kultúrneho dedičstva a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj obce.


Relevantnosť
 
Operačný program Prioritné osi programu Opatrenie Aktivita Poznámka

Špecifický cieľ  č. 1
Dobudovanie technickej, občianskej, kultúrnej a  sociálnej infraštruktúry

OP Životné prostredie 1 Integrovaná ochrana, racionálne využívanie vôd 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd 1. Vybudovať celoobecnú kanalizáciu, a ČOV
OP Životné prostredie 1 Integrovaná ochrana, racionálne využívanie vôd 1.1 Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou 2. Dokončenie rozvodov vody v časti    Rakovec
OP Životné prostredie 4 Odpadové hospodárstvo 4.1 Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu 3. Vybudovať zberný dvor na triedenie separovaného odpadu
OP Životné prostredie 4 Odpadové hospodárstvo 4.1 Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu 4. Separovať  odpad – zabezpečiť dotrieďovanie vyseparovaných zložiek  z komunálneho odpadu a zmesového komunálneho odpadu a ich odvoz
Regionálny OP 1 Rozvoj zariadení občianskej infraštruktúry 1.2 Infraštruktúra sociálnych služieb a sociálno – právnej ochrany 5. Zrekonštruovať obecné priestory zriadiť priestory za účelom -poskytovania  sociálnych služieb pre občanov  
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.1 Regionálne komunikácie zaisťujúce dopravnú obslužnosť regiónu

2.2 Regenerácia sídiel 6. Oprava a rekonštrukcia asfaltových povrchov ciest a chodníkov v obci -Rakovec –Majer – Dendiš a v časti Rakovec stará cesta
6.1.1. dokončenie chodníka popri štátnej ceste E 75  Waršava – Budapešť, realizácia I. a III. etapy
6.1.2. vybudovanie chodníka pri MK  


Regionálny OP
2 Posilnenie vybavenosti územia 2.1 Regionálne komunikácie zaisťujúce dopravnú obslužnosť regiónu

2.2 Regenerácia sídiel Nová ulica prekrytím súčasného povrchového kanála
6.1.3 . Vybudovanie parkoviska pri cintoríne a urnového hája
7.. Úprava cintorína a jeho pravidelná údržba (urnový háj) Pravidelná údržba - aktivita obce
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.2 Regenerácia sídiel 8.vybudovanie spojovacieho mosta pri   Miestnom kultúrnom stredisku
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.2 Regenerácia sídiel 9. Revitalizácia zelene a verejného priestranstva   v obci, vybudovanie oddychových zón
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.2 Regenerácia sídiel 10. Rekonštrukcia verejného osvetlenia
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.2 Regenerácia sídiel 11. Pripraviť plánovaciu dokumentáciu pre rozvoj bývania obyvateľov obce do roku 2013
OP Doprava 4 Cestná infraštruktúra 4.2 Modernizácia a rozvoj ciest I. triedy 12.  Výstavbu obchvatu štátnej cesty E75 mimo zastavaného územia obce
13. Zriadiť káblovú televíziu v obci Aktivita obce
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.2 Regenerácia sídiel 14. Uložiť telefónne rozvody, internetizáciu a rozvody pre káblovú televíziu do zeme, pokračovať na kabelizácii miestnej telefónnej siete (spolupráca s T -Com)
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.2 Regenerácia sídiel 15. Rekonštruovať  rozvody miestneho  rozhlasu
16. Prijať opatrenia na zamedzenie vzniku čiernych skládok Aktivita obce
Regionálny OP 1 Rozvoj zariadení občianskej infraštruktúry 1.2 Infraštruktúra sociálnych služieb a sociálno – právnej ochrany 17. Obecné budovy, ktoré už neslúžia svojmu účelu  prestavať na domov dôchodcov, hospic, či stacionár pre starých ľudí v kombinácii s nájomnými bytmi (polyfunkčný dom)
OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 1 Podpora rastu zamestnanosti 1.4 Podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania 18. Vybudovať obecnú kompostáreň s využitím pre mikroregión Konkordia Aktivita obce, mikroregiónu Konkordia
neziskového
sektoru

 

Špecifický cieľ č. 2
Rozvoj cestovného ruchu so zameraním na kultúrne dedičstvo a tradície  v obci
Operačný program Prioritné osi programu Opatrenie Aktivita Poznámka
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.3 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu 1. Vypracovať stratégiu, propagácie obce  a budovať marketing obce so zameraním na rozvoj cestovného ruchu - vidieckej turiistiky  
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.3 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu 2. Vybudovať cyklotrasy a náučné chodníky v okolí obce  
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.2 Regenerácia sídiel 3. Vybudovať cykloturistické trasy medzi atraktívnymi miestami Hontianskych Nemiec a Štiavnickými jazerami (okolím Banskej Štiavnice )
 
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.2 Regenerácia sídiel 4. Vybudovať spevnené prístupové cesty  na vinice
 
Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.3 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu 5. projekčne pripraviť a vybudovať termálne kúpalisko v lokalite Selá  
Regionálny OP
2 Posilnenie vybavenosti
územia 2.3 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu 6. Pripraviť a realizovať remeselný dvor za účelom obnovy tradičných remesiel v priestoroch  nevyužitých obecných budov,  vrátane Nemčianskeho múzea  
OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 1 Podpora rastu zamestnanosti 1.4 Podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania
  Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.2 Regenerácia sídiel 7. Vybudovať v obci multifunkčný priestorový areál s umelým osvetlením pre multifunkčné využitie / kultúrne,  športové.a osvetové  účely/  
  Regionálny OP 1 Rozvoj zariadení občianskej infraštruktúry 1.1 Infraštruktúra vzdelávania 8.  Dokončiť športový areál  pri ZŠ pre  školopovinné deti  
  Regionálny OP 2 Posilnenie vybavenosti územia 2.3 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu 9. Vytvoriť oddychové  zóny a to: 
 - v lokalite „na Viniciach“, s  možnosťou jej rekreačného  využitia 
-  na brehu potoka Štiavnica  
  10. ( prevádzka a údržba – tenisové kurty, nohejbalové ihrisko)  Aktivity obce
  11. Vysporiadať  majetko – právne vzťahy ( pozemky,) za účelom ekonomických prínosov pre obec  Aktivity obce


Špecifický cieľ  č. 3
Podporiť pozitívny sociálny vývoj občanov a zlepšiť ich kvalitu života

1.      Zabezpečiť v obecnej knižnici napojenie na internet a v spolupráci so ZŠ zriadiť internetovú miestnosť pre širokú verejnosť v obci   Aktivity obce, združení a mimovládnych organizácii
  3. Výsadba parkov a skrášlenie obecných priestorov pred domami Aktivity obce, združení
  4 Zabezpečiť osvetu protidrogových a protispoločenských aktivít Aktivity obce, združení
  5. Organizovať akcie pre mládež  so  zameraním na ľudovú kultúru Aktivity obce, združení a mimovládnych organizácii
  6. Organizovať športové podujatia Aktivity obce, združení a mimovládnych organizácii
  7. Vytipovať a pripraviť miesta pre spoločné stretnutia občanov Aktivity obce, združení a mimovládnych organizácii
 
  8. Organizovať pre občanov  kultúrne akcie v obci Aktivity obce, združení a mimovládnych organizácii
  9. Organizovať spoločenské zábavy  a diskotéky pre mladých aj starších občanov Aktivity obce, združení a mimovládnych organizácii
  10. Postupne zaviesť opatrovateľskú službu v obci Aktivity obce, združení a mimovládnych organizácii
  11. Organizovať pravidelné stretnutia s dôchodcami Aktivity obce, združení a mimovládnych organizácii
  12. Zlepšiť informovanosť občanov (internet, i-domy, televízne štúdio, regionálna a obecná tlač) Aktivity obce, združení a mimovládnych organizácii

 


Špecifický cieľ č. 4
Zabezpečiť sociálny a ekonomický vývoj obce Hontianske Nemce 
využitím miestnych zdrojov a zlepšenie podmienok pre rozvoj malého a stredného podnikania
SOP Ľudské zdroje
  1. Rozvoj aktívnej politiky trhu práce                         2. Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce     
3. Zvýšenie kvalifikácie a adaptability pracovnej sily a vstupujúcich na trh práce 1.3 Rozvoj vzdelávania a prípravy uchádzačov o zamestnanie s cieľom zlepšiť ich možnosti na trhu práce                
 2.1 Zlepšenie zamestnateľnosti skupín ohrozených sociálnym vylúčením                            3.1 Prispôsobenie odbornej prípravy a vzdelávania požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach 1. Vytvoriť  nové pracovné príležitosti v spolupráci s podnikateľskými subjektami  
2. Rekvalifikovať nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou s cieľom založenia živnosti  
  3. Zabezpečiť akceptáciu domácich ľudských a podnikateľských zdrojov v obci  
SOP poľnohospodárstvo a obnova vidieka (súkromný sektor ) 4. Zabezpečiť rozvoj malých a stredných podnikateľov  v
 oblasti , lesníctva, rybárstva a poľnohospodárstva (podpora začínajúcich agropodnikateľov )  
  Aktivity obce  
  5. Zvýšenie životnej úrovne obyvateľov obce  formou prilákania investorov a podporou pri zakladaní živností  
  6. Zabezpečiť zdroje (finančné, ľudské, energetické, surovinové, informačné) pre realizáciu projektov  
  7. Pripomienkovať legislatívu a zabezpečiť daňové úľavy pre miestnych podnikateľov  
  8. Zlepšiť podmienky pre investorov  
  9. Podporiť podnikanie v oblasti služieb  
  10.Vybudovať v obci čerpaciu stanicu PHM)  
  10. Pripraviť koncepciu pre využitie obecných pozemkov pre podnikateľské účely a IBV (individuálnu bytovú výstavbu)  

 
9.5 Relevantnosť strategických cieľov obce voči Programu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja
Stratégiou trvalo udržateľného rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja sa určuje podpora regionálnemu rozvoju na úrovni samosprávneho kraja s dôrazom na podporu rozvoja ľudských zdrojov a zvyšovania kvality života obyvateľov, ekonomický rozvoj, podporu investícií a inovácií, cestovného ruchu, dopravu, informačnej spoločnosti, ochrany životného prostredia a rozvoja poľnohospodárstvo, lesníctvo  a vidieka, ktorej cieľom je oživenie sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja tak, aby nepatril  medzi 10 % najchudobnejších regiónov Európskej únie.
Pre Stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja jeho  vízie a strategický cieľ  jeho rozvoja boli stanovené  nasledujúce prioritné osi  rozvoja:

Prioritná os  1 – Rozvoj ľudských zdrojov a zvyšovanie kvality života obyvateľov
Prioritná os  2 – Ekonomický rozvoj, podpora investícií a inovácií
Prioritná os  3 – Cestovný ruch
Prioritná os  4 – Doprava 
Prioritná os  5 – Informačná spoločnosť
Prioritná os  6 – Životné prostredie
Prioritná os  7 –  Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja  Banskobystrického samosprávneho kraja určuje strategické ciele a prioritné osi vo forme konkrétnych vízií a priorít v jednotlivých oblastiach. Priority v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Hontianske Nemce sú v súlade so strategickými cieľmi. prioritnými osami, konkrétnymi víziami a prioritami Stratégie trvalo udržateľného  rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja. 

 
OBSAH:

1 ÚVOD 6
2 Z HISTÓRIE 8
2.1 Prvá písomná zmienka o obci 8
2.2 Historické pečate a insígnie Hontianskych Nemiec 10
3 ZAČLENENIE OBCE - ŠIRŠIE VÄZBY 13
ZEMEPISNÁ POLOHA OBCE 15
3.1 Snímka obce 15
3.2 Zemepisná poloha obce v regióne 16
3.3 Katastrálne územie obce 17
3.4 Administratívne začlenenie 18
4 FILOZOFIA A POSLANIE OBCE 23
4.1 Motto 23
4.2 Filozofia obce 24
4.3 Poslanie obce 25
5 KONCEPCIA PROGRAMU 26
5.1 Zdôvodnenie 26
5.2 Cieľ programu 27
5.3 Princípy programu 28
5.4 Finančné zabezpečenie rozvoja 30
5.5 Základné dokumenty rozvoja 31
5.6 Podklady pre spracovanie programu 32
6 OBSAH A VÍZIA PROGRAMU 34
6.1 Požiadavky na obsah programu 34
6.2 Štruktúra dokumentu 35
6.3 Obsah programu 36
6.3.1 Analytická časť – Popis potenciálu obce 36
6.3.2 Strategická časť – Definovanie cieľov a priorít 37
6.3.3 Manažment programu – Riadenie realizácie  cieľov 38
6.4 Základné pojmy 39
6.5 Vízia rozvoja obce 41
6.5.1 Vizionársky pohľad na budúcnosť 41
6.5.2 Konkrétne návrhy podľa cieľov 44
7 POPIS A ANALÝZA POTENCIÁLU 51
7.1 Prírodné pomery 51
PRÍRODNÉ POMERY 51
7.2 Geologické pomery 53
7.3 Geomorfologické pomery 54
7.4 Hydrologické pomery 56
7.4.1 Povrchová voda 56
7.4.2 Podzemná voda – hydrogeológia 57
7.4.3 Hydrogeologické pomery 57
7.5 Klimatické podmienky 59
7.6 Pôdne pomery 61
7.6.1 Pôda 62
7.6.2 Bonita pôdy 64
7.6.3 Výmera pôdy 64
7.7 Rastlinstvo a živočíšstvo 66
7.7.1 Rastlinstvo 66
7.7.2 Živočíšstvo 67
7.8 Chránené územia 68
7.9 Krajinná štruktúra a scenéria krajiny 70
7.10 Urbanistický vývoj sídla 70
7.11 Životné prostredie 73
7.12 Technická infraštruktúra 74
7.13 Bývanie, domový a bytový fond 75
7.14 Demografický vývoj 78
7.15 Národnostné a náboženské zloženie obyvateľstva 82
7.16 Ekonomické pomery a trh práce 83
7.17 Vzdelanie a vzdelanostná úroveň 86
7.18 Školstvo 88
7.19 Zdravotníctvo 90
7.20 Kultúra a ľudové umenie 91
7.21 Obchody a služby 93
7.22 Šport 95
7.23 Cestovný ruch 97
7.24 Spolky, kluby a združenia 98
7.25 Finančný vývoj obce 99
8 ANALÝZA PROBLÉMOV 101
8.1 Silné stránky 103
8.1.1 Územie 103
8.1.2 Ekonomika 103
8.1.3 Ľudské zdroje 103
8.1.4 Životné prostredie 104
8.1.5 Infraštruktúra 104
8.1.6 Cestovný ruch 105
8.2 Slabé stránky 105
8.2.1 Územie 105
8.2.2 Ekonomika 106
8.2.3 Ľudské zdroje 106
8.2.4 Životné prostredie 107
8.2.5 Infraštruktúra 108
8.2.6 Cestovný ruch 108
8.3 Príležitosti 109
8.3.1 Územie 109
8.3.2 Ekonomika 110
8.3.3 Ľudské zdroje 111
8.3.4 Životné prostredie 111
8.3.5 Infraštruktúra 112
8.3.6 Cestovný ruch 113
8.4 Riziká 114
8.4.1 Územie 114
8.4.2 Ekonomika 114
8.4.3 Ľudské zdroje 115
8.4.4 Životné prostredie 115
8.4.5 Infraštruktúra 115
8.4.6 Cestovný ruch 116
8.5 Zhrnutie SWOT 117
9 STRATÉGIA A CIELE PROGRAMU 125
9.1 Vymedzenie smeru stratégie 125
9.2 Cieľové a profitujúce skupiny stratégie 128
9.2.1 Cieľové skupiny stratégie 128
9.2.2 Profitujúce skupiny 129
9.3 . Strategické ciele 130
9.4 Relevantnosť strategických cieľov obce voči operačným programom 145
9.5 Relevantnosť strategických cieľov obce voči Programu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja 155

ZOZNAM POUŽITÝCH PUBLIKÁCIÍ A DOKUMENTOV

1. PHSR Združenia obcí Mikroregiónu „ Konkordia “ 
2. Monografia obce Hontianske Nemce 1996
3. Vlastivedný slovník- obcí na Slovensku 1977,vydavateťstvo slovenskej akadémie vied Bratislava  
4. Ľudovít Janota:  Slovenské hrady, tretie vydanie nakladateľstvo slovenskej ligy spol s.r.o. v Bratislave, 1938
5. Ján Slávik :Dejiny zvolenského evanjelického bratstva ausburského vyznania a seniorátu:
       vydané  1921v Banskej Štiavnici.